Zrejme nikdy nenapíšu knihu, nevyriešia technické problémy ani samostatne neodšoférujú auto. To však neznamená, že zvieratá nie sú inteligentné. Pozrime sa spolu na tie, ktoré sa v živočíšnej ríši umiestnili na prvých 6 miestach.
Také komplexné kognitívne funkcie, akými disponuje človek, nenájdeme u žiadneho iného živočíšneho druhu. No v niektorých oblastiach nám vedia zvieratá celkom slušne konkurovať. Vedci zostavili rebríček šiestich druhov, ktorých mozog dokáže naozaj úžasné veci .
Ukázalo, že s našimi druhovo najbližšími žijúcimi príbuznými, zdieľame okrem 99 percent DNA aj niektoré kognitívne schopnosti. V roku 2007 bola publikovaná vedecká štúdia, ktorá pojednávala o zaujímavom teste. Dospelé a dospievajúce šimpanzy spolu so stredoškolskými študentmi podstúpili test. Ich úlohou bolo zapamätať si, v ktorej časti dotykového displeja boli umiestnené čísla od 1 do 9. Na zapamätanie pritom mali menej ako sekundu. Dospelé šimpanzy dosiahli takmer rovnaké výsledky ako ľudia. Skutočnými hviezdami boli dospievajúce šimpanzy, ktoré svojich súperov značne prekonali. Šimpanzia mládež si zapamätala omnoho presnejšie polohu všetkých čísel. Vedci sú presvedčení, že takéto výsledky dosiahli vďaka fotografickej pamäti.
Šikovnosť a dôvtipnosť kôz otestovali vedci pomocou dômyselného zariadenia, v ktorom bola umiestnená ovocná maškrta. Aby sa k nej zvieratá dostali, museli zubami potiahnuť špagátom nadol. Aktivovali tak páku, ktorú museli následne pomocou papule zdvihnúť nahor. Odmena za vyriešenie problému ich potom neminula. Z 12 testovaných kôz to na približne štvrtý pokus dokázalo 9 z nich. A navyše si túto skúsenosť uchovali v pamäti. Vedci test zopakovali po 10 mesiacoch s takmer rovnakým výsledkom.
O slonoch už vieme, že si dokážu navzájom predávať informácie a migrovať tak do bezpečia. Rozoznávajú aj medzi rečou roľníkov a lovcov. A podľa ďalších štúdii rozlišujú aj ženskú, mužskú a detskú vravu. Vedci to zistili pomocou rozličných nahrávok, ktoré skúmaným slonom púšťali. Keď počuli reč kmeňa, ktorý ich loví, zalarmovali sa navzájom a utekali do bezpečia. Pokiaľ boli v nahrávke zmiešané hlasy žien, detí a mužov a zistili, že slony sa rozutekajú až potom, čo začujú mužské hlasy. Slony totiž lovia iba muži.
Jedným z testov, ktorý sa využíva pri určovaní inteligencie je takzvaný zrkadlový test, ktorý slúži na zistenie schopnosti rozlíšiť samého seba. Zvieratá sú umiestnené pred zrkadlo a na tele majú namaľované farebné značky. Najčastejším dôkazom toho, že sa zviera v zrkadle rozpoznalo je jeho snaha odstrániť si z tela značky olizovaním alebo šúchaním. Mnohé živočíšne druhy týmto testom neprešli a na odraz v zrkadle reagovali ako na iného jednotlivca, útokom alebo útekom.
Delfíny sa v zrkadle rozpoznali, reagovali na značky a vedeli, že sú na ich vlastnom tele.
O vranách je všeobecne známe, že sú to veľmi chytré tvory. Dokonca, v riešení niektorých problémov sa nám nielen vyrovnávajú, ale sú ešte lepšie. Vedci sa o tom presvedčili pomocou testu s pohárom a plávajúcou hračkou. Do úzkeho pohára, kam sa nevojde ani vtáčia hlava so zobákom, ani detská ruka, umiestnili malú hračku, plávajúcu na vode. Deti vo veku do 8 rokov, sa vystavené tomuto problému po chvíli vzdali a hračku sa im nepodarilo vybrať. Na rozdiel od nich, sa vrany vynašli. Do pohára postupne nahádzali okrúhle kamene, ktoré zvýšili hladinu vody. Hračka sa tak posunula vyššie a vrany ju zobákom rýchlo uchytili.
Včely sú nielen pracovité ale aj veľmi chytré zvieratá. Bravúrne obstáli v teste s čiarami. Naučili sa rozoznávať, ktorá z dvoch horizontálnych čiar je vyššie. Ak určili správnu, dostali za odmenu sladký sirup. Ich naozajstná inteligencia sa však ukázala až v momente, keď pred nich vedci postavili papier s vertikálne uloženými čiarami. Keďže včely vedeli, že takéto usporiadanie čiar nedokážu vyriešiť a nedostanú žiadnu odmenu, jednoducho odleteli.
Okrem toho, že si dokážu vystavať podmorské mestá, vedia chobotnice prejaviť aj svoju náklonnosť k sympatickému človeku. Ukázal to test, v ktorom boli chobotnice vystavené interakcii s dvoma rozličnými ľuďmi. Jeden sa k nim správal veľmi priateľsky, ten druhý si držal odstup a nejavil o ne takmer žiaden záujem. Keď potom vošli obe osoby do obytného priestoru chobotníc naraz, zvieratá celkom odignorovali nesympatickú osobu. Same si vybrali, že budú interagovať len s priateľsky naladeným človekom.
Aj takéto testy nás presviedčajú o tom, že zvieratá nie sú v žiadnom prípade len veci. Sú to živé bytosti, ktoré dokážu cítiť, v istom zmysle premýšľať, komunikovať, rozumieť mnohým veciam a reflektovať samé seba. A práve preto, že sme my, kto je v mnohých ohľadoch vyspelejší, mali by sme ich chrániť, pomáhať im a rešpektovať ich ako svojich spolupútnikov na spoločnej planéte.
Zdroj:
www.popsci.com
Titulné foto:
www.freepik.com
