Aj vo vedeckom výskume existuje čosi také ako náhoda. Výsledkom jednej z nich je enzým, ktorý dokáže účinne štiepiť plast.
V roku 2016 prišli japonskí vedci s informáciou o výnimočnej baktérii. Vznikla v smetnom koši a prirodzene sa vyvinula tak, že je schopná požierať plast. Tak ako u iných živočíchov, aj v prípade tejto baktérie sú základom tráviaceho procesu, tráviace enzýmy. Štúdium baktérie priviedlo vedcov k zisteniu, že jej špeciálny tráviaci enzým je svojou štruktúrou veľmi podobný bežnému enzýmu, štiepiacemu kutín. Kutín je zas plastu podobná organická ochranná látka, ktorá tvorí výstuž bunkových blán rastlín. Na základe tohto zistenia, dospeli vedci k predpokladu, že nový, plast štiepiaci enzým sa nejako vyvinul práve z tohto enzýmu.
Pri testovaní a overovaní si danej hypotézy sa však vedcom, náhodou, podarilo enzým modifikovať tak, že je ešte účinnejší, než ten, ktorý produkuje plast konzumujúca baktéria. Podľa ich vyjadrení, nový, zmutovaný enzým dokáže rozkladať polyetýlén teraftalát (PET) až o 20 percent účinnejšie a rýchlejšie ako ten pôvodný. Vedci dokonca predpokladajú, že by sa ďalšou modifikáciou jeho účinnosť ešte zvýšila.
Čo tento enzým navyše robí je, že plastové fľaše rozkladá späť na pôvodný plast, z ktorého sú vyrobené. Pri štandardnej priemyselnej recyklácii plastov, vzniká materiál, ktorý má vždy nižšiu kvalitu, než plast na začiatku procesu. Vďaka tomuto prevratnému enzýmu, by však mohli byť zo starých plastových fliaš, vyrobené nové plastové fľaše rovnakej kvality. Znížilo by sa nielen množstvo plastového odpadu, ale zároveň aj množstvo novo vyrobeného plastu. Celý proces by tak znamenal značnú energetickú aj surovinovú úsporu.
V najbližších rokoch sa vedci zamerajú na zefektívnenie enzýmu a budú hľadať finančne dostupný spôsob, ako by sa mohol stať súčasťou priemyselného recyklačného procesu. Jednou z hypotetických možností je, že zmutovaný enzým transplantujú do špeciálneho typu baktérie (extremophile bacteria), ktorá je schopná prežiť teplotu nad 70 stupňov Celzia, kedy PET mení svoju viskozitu a dá sa rozložiť 10 až 100 krát rýchlejšie.
Existujú skoršie štúdie, ktoré potvrdzujú, že rovnako ako baktérie, dokážu PET rozkladať aj niektoré druhy húb.Výhodou baktérii však podľa vedcov je, že pre priemyselné účely ich možno množiť omnoho jednoduchšie.
Aj keď si na zázračné baktérie zrejme ešte nejaký ten čas počkáme, je celkom možné, že budú jedným z najúčinnejších nástrojov riešenia súčasnej plastovej krízy.
Zdroj:
www.theguardian.com
Titulné foto:
Freepik
