Lesy sú pľúcami našej planéty. Každoročne zmizne z jej povrchu 74 000 až 93 000 km2 lesov. Pre porovnanie to je 48 futbalových ihrísk každú minútu.
Nórsky parmalent sa zaviazal, že politika verejného obstarávania vylúči odlesňovanie. Akýkoľvek produkt, ktorý prispieva k odlesňovaniu bude v tejto škandinávskej krajine zakázaný.
Stály výbor pre energiu a životné prostredie vydal toto odporúčanie ako súčasť svojho plánu pre zachovanie prírody a jej diverzity. Rainforest Foundation Norway – nórska organizácia na ochranu dažďových pralesov – bola hlavnou hybnou silou pri lobbingu za toto nariadenie. Roky pracovali na jeho právoplatnom uznaní a ide o významný legislatívny počin. Za posledných pár rokov sa množstvo spoločností vzdalo dodávania i odberu produktov, ktoré môžu mať súvis s ničením dažďových pralesov.
Nórsko sa tak stalo lídrom a veríme, že aj príkladom pre ďalšie krajiny, aby prijali opatrenia, ktoré smerujú k úplnému záväzku ochrany pred odlesňovaním. Týka sa to predovšetkým Nemecka a Veľkej Británie, krajín, ktoré sa k tomu zaviazali v OSN na Klimatickom summite v r. 2014. Tieto krajiny spoločne s Nórskom prisľúbili, že budú podnecovať národné nariadenia podporujúce také dodávateľské reťazce, ktoré vylučujú v celom svojom procese akékoľvek aktivity súvisiace s odlesňovaním.
O komplexnejších súvislostiach k téme odlesňovanie nájdete na stránke Ecohero.
Hovädzie mäso, palmový olej, sója a výrobky z dreva v krajinách Argentína, Bolívia, Brazília, Paraguaj, Indonézia, Malajzia a Papua-Nová Guinea mali na svedomí až 40% odlesňovania v rokoch 2000-2011. Týchto 7 krajín malo na svedomí aj 44% z celosvetových karbónových emisií.
V r. 2015 Nórsko zaplatilo Brazílii jednu miliardu amerických dolárov na kompletizáciu dohody z r. 2008, v ktorej sa zaviazali prijať opatrenia na zastavenie odlesňovania. V Brazílii sídli 60% Amazonského pralesa. Táto dohoda napomohla zachrániť viac ako 53 tisíc km štvorcových dažďových pralesov pred vyklčovaním. Deforestácia Amazonského pralesa narástla totiž za posledné desaťročie o viac než 75%.
Táto výnimočná spolupráca medzi Brazíliou a Nórskom prostredníctvom Amazon Fund je jedným z najvýznamnejších krokov na zmiernenie klimatických zmien za poslednú dekádu. Je to príkladná spolupráca na medzinárodnej úrovni, ktorá zabezpečuje trvaloudržateľnosť na našej planéte.
Nórsko sa však nesústredí len na lesný porast v južnej Amerike. Svoje aktivity vyvíja aj v Afrike a ďalších regiónoch planéty. Libéria sa s podporou Nórska stala prvou africkou krajinou, kde sa výrub stromov zastavil. Nóri zaplatia západoafrickej krajine do roka 2020 až 150 miliónov amerických dolárov za zastavenie odlesňovania. Libéria je domovom pre 43% lesov v hornej časti Guiney a poslednej populácie západoafrických šimpanzov, slonov pralesných a leopardov.
Lesy pokrývajú 31% pevniny Zeme. Sú pľucami planéty, produkujú kyslík a pohlcujú kysličník uhličitý z atmosféry. Poskytujú tiež domov ľuďom a mnohým živočíšnym druhom. Až 1.6 miliónov ľudí je závislých na lesoch, z ktorých čerpajú potravu, vodu, oblečenie, liečivá aj úkryt. Ľudia však lesy považujú aj za prekážku, ktorej sa chcú zbaviť. Každoročne zmizne 74 000 až 93 000 km2. Pre porovnanie to je 48 futbalových ihrísk každú minútu. Odlesňovanie prispieva 15timi % k skleníkovému efektu a klimatickým zmenám. Narúša živobytie a prirodzené cykly. Vyklčovanie stromov rozvracia oblastný vodný cyklus čo vyúsťuje do zmien zrážok a riečnych tokov a prispieva k erózii.
Zdroje: National Geographic, Mongabay.com, World Wildlife Fund, BBC, EcoWatch.com
