Budúcnosť kávy je vážne ohrozená

Vďaka prebiehajúcim klimatickým zmenám by mohli na našej planéte nastať zaspaté zajtrajšky. Ak sa včas nezobudíme a nezačneme konať, s najväčšou pravdepodobnosťou budeme musieť dať zbohom voňavému a lahodnému nápoju, akým káva rozhodne je.

Britskí vedci z Kráľovských botanických záhrad, Kew, uviedli v januárovej štúdii časopisu Science Advances, prekvapivé závery. Zo 124 známych odrôd divokej kávy hrozí 60% vyhynutie, genetický materiál 45% z nich nie je uschovaný v žiadnej banke a 28% nerastie v chránených oblastiach. Vyhynutie hrozí aj globálne najpopulárnejšej odrode kávy, Arabica, respektíve jej divoko rastúcej príbuznej. Klimatické zmeny by sa tak mohli podpísať aj na niekoľko miliardovom trhu, s najpredávanejším teplým nápojom na svete.

Kultivované sú závislé od divokých

Z globálneho komerčného hľadiska tvoria kávový trh dve odrody kultivovanej kávy. Arabica, ktorá bola až do konca 19. storočia jedinou kultivovanou kávou, má na tomto trhu 60% podiel. Robusta, ktorú vedci „objavili“ začiatkom 19.storočia a vo veľkom sa začala pestovať v trópoch začiatkom 20. storočia, má dnes na trhu 40% podiel. V časoch, keď bola produkcia Arabici v Ázii ohrozená plesňami a chorobami, vypestovali tamojší farmári odolnú odrodu Liberica. Tá sa však na komerčné účely nehodila, pretože bola nechutná.

So zvyšujúcimi sa teplotami, predlžujúcimi sa suchami, čoraz častejšími prívalovými dažďami, ale aj vďaka pesticídom, novým devastujúcim plesňovým a iným chorobám je pestovanie kultivovanej kávy čoraz zložitejšie. Odlesňovanie a požiare zas ničia prirodzený životný priestor pre množstvo divoko rastúcich odrôd. Spojenie týchto faktorov napokon predpovedá katastrofické scenáre.

Dobrým odstrašujúcim príkladom je Etiópia – najväčší africký pestovateľ Arabici. Vedci predpovedajú, že do roku 2080 by mohla prísť až o 85% svojej produkcie a do konca storočia stratiť viac ako 60% pôdy, vhodnej na pestovanie kávy.

A sú to práve divoké odrody kávy, ktoré by mohli byť kľúčové pri záchrane kávového priemyslu. Ich zachovaním a správnym krížením by mohli vzniknúť nové kultivované odrody, odolné voči klimatickým zmenám a chorobám. Divoké odrody majú potenciál stať sa kávami budúcnosti a zdrojom trvalo udržateľného kávového priemyslu.

Nevyhnutné kroky

Vedci sa zhodujú, že urgentný zásah si vyžadujú tropické krajiny, predovšetkým Afrika. Prvým by malo byť zastavenie odlesňovania a následné zalesnenie tropického pralesa. Konzervácia divokých druhov kávy v ich prirodzenom prostredí je totiž omnoho účinnejšia, než konzervácia v bankách a umelo vytvorených podmienkach. Vedci preto vyzývajú taktiež k efektívnejšej správe rezervácii a k vytvoreniu a vyznačeniu nových. V Etiópii v súčasnosti už disponujú územným plánom chránených oblastí, určených (aj) pre konzerváciu divokej Arabici.

Ďalším potrebným krokom je vytvorenie semenových bánk, či konzervácia v skleníkových podmienkach.

V neposlednom rade je dôležitý aj samotný konečný spotrebiteľ. Ten by si mal byť pri kúpe kávy vedomý environmentálneho dopadu svojej voľby. Je preto nevyhnutné, aby nastala aj zmena v označovaní kávových produktov.

Niektorí odborníci v tejto súvislosti hovoria aj o potrebe zvýšiť cenu kávy. Celý kávový priemysel totiž stojí na zväčša malých farmároch, ktorí sú zároveň strážcami biodiverzity. Dlhodobo nízke ceny, za ktoré od nich spoločnosti kávu nakupujú, môžu byť pre mnohých farmárov devastujúce.

Či už ide o pôžitok z rannej šálky alebo o zachovanie chutného druhu flóry, sme presvedčení, že kroky ku ktorým britskí vedci vyzývajú, môžu zachrániť omnoho viac, než len budúcnosť kávy.

Zdroj:
www.advances.sciencemag.org
www.theguardian.com

Titulné foto:
Pixnio