Vplyvom globálneho otepľovania ubúdajú ľadové plochy na celom svete. Ani Himaláje viac nie sú výnimkou. Ľad z nich veľmi rýchlo mizne.
Himaláje sú po Antarktíde a Arktíde najväčším prírodným depozitom snehu na svete. Ako uvádza magazín National Geographic, najnovšia kompletná štúdia odhalila, že z ich ľadových vrcholov zmizli miliardy ton ľadu. Ľad sa pritom topí čoraz viac a rýchlejšie.
Štúdia, publikovaná v jednom z najznámejších vedeckých periodík – Science Advices, uvádza, že za posledných 40 rokov sa z Himalájí stratila zhruba štvrtina celkového množstva ľadu. Za 16 rokov, od roku 2000, ubudlo dokonca dva krát viac ľadu, než od roku 1975 do roku 2000.
Toto porovnanie bolo možné uskutočniť vďaka záberom amerického vojenského špionážneho satelitu KH-9 Hexagon, ktorý územie mapoval medzi rokmi 1973 a 1980. Odtajnené zábery boli prevedené do 3D modelov, zobrazujúcich veľkosť a tvar ľadovcov v 70. rokoch. S nimi následne vedci porovnali novšie omnoho kvalitnejšie zábery z NASA.
Štúdia vychádza z porovnania zmien 650 najväčších ľadovcov, predstavujúcich 55 percent celkovej ľadovcovej plochy v Himalájach, v priebehu 40 rokov. Ide zatiaľ o najrozsiahlejší prieskum tohto druhu, ktorý sa v Himalájach realizoval.
Pozorovanie a výskum ľadovcov je podstatne zložitejší, než napríklad v Grónsku. Prekážkou nie je len zložitý a nebezpečný terén, ale aj politické okolnosti. Veľhory sa rozprestierajú na území 6 krajín s rôzniacim sa prístupom k takýmto výskumným aktivtám.
Od roku 2000 sa v Himalájach oteplilo len o 1 stupeň Celzia, oproti obdobiu medzi rokmi 1975 a 2000. Tento rozdiel vedci zistili na základe dát zozbieraných z pozemných staníc a potvrdili, že táto zdanlivo malá odchýlka bola postačujúcim dôvodom zisteného úbytku ľadovej masy. Ako uviedol jeden zo spoluautorov štúdie, profesor Shaefer, aj jeden stupeň môže spôsobiť obrovské zmeny, ak si uvedomíme, že uprostred poslednej doby ľadovej bola priemerná ročná teplota len o 3 stupne nižšie, než v súčasnosti.
Topiaci sa ľad a sneh z pohorí Himalájí zachytávajú rieky vrátane ázijských veľtokov – Gangy, Indusu a a Jang-c’-ťiang. Destabilizácia ľadovcov spôsobuje, že prietok riek je zhruba 1, 6 krát silnejší. Sezónne záplavy sú rozsiahlejšie a vznikajú mnohé ľadovcové jazerá, ktoré zvyšujú riziko intenzívnych záplav s katastrofickými následkami.
Problém s vodou má však aj ďalší rozmer. Vedecká obec zastúpená viac ako 200 odborníkmi, zaoberajúcimi sa týmto problémom, v nadväznosti na štúdiu prehlásila, že ak sa nepodarí znížiť emisie skleníkových plynov, môžu do roku 2100 stratiť Himaláje 66% ľadu. To sa výrazne prejaví na kvalite života približne 800 miliónov ľudí, odkázaných na vodu, stekajúcu z hôr. Ohrozené sú zavlažovacie systémy, výroba elektrickej energie aj zásoby pitnej vody.
Vedci už hovoria o katastrofickom scenári, v ktorom Ázia čelí vlnám extrémnych horúčav a nedostatku vody. Profesor Shaefer preto zdôrazňuje potrebu spoločenskej zmeny. Musíme sa podľa neho jednoducho zobudiť a obetovať značnú časť našej ekonomiky, ak sa skutočne chceme vyhnúť katastrofe za dverami.
Zdroj:
www.nationalgeographic.com
Titulné foto:
Unsplash
