Tieto druhy vtákov sú buď vyhynuté alebo blízko vyhynutiu. Jedným z nich je aj rozprávkový Blue.
V čase, keď sa v kinách premietala animovaná rozprávka Rio, v ktorej hlavný hrdina Blue nájde v brazílskej divočine osamelú kolóniu svojich príbuzných, ide naozaj už len o rozprávku. Posledný voľne žijúci samec ary sivomodrej (Cyanopsitta spixii) zmizol totiž v roku 2000. Odvtedy sa jedince týchto krásne sfarbených vtákov nachádzajú už iba v zajatí, v záchranných programoch, kde sa ich počet odhaduje približne na 70 kusov. Medzi hlavné príčiny úhynu tohto druhu, ktorý však nikdy nebol veľmi početný, sa považuje zmenšovanie ich prirodzeného prostredia – galériových pralesov a odchyt pre chov v zajatí. Podobne ako táto ara je na tom aj ďalších sedem vtáčích druhov.
Hovorí o tom posledná vedecká štúdia, realizovaná pod záštitou BirdLife International. Ide o globálne zoskupenie, združujúce 121 organizácii, ktoré sa venujú predovšetkým ochrane vtákov a ich prirodzených biotopov v spolupráci so širokou vedeckou obcou.
V štúdii vedci analyzovali 51 kriticky ohrozených druhov a zistili, že 8 z nich by malo byť preklasifikovaných. Tri druhy ako celkom vyhynuté, jeden ako vyhynutý v divočine a štyri ako extrémne blízko k vyhynutiu, ak nie celkom vyhnuté. K zmenám v stave populácie uvedených druhov vtákov došlo len za posledných 10 rokov. K celkom vyhynutým patria dva brazílske a jeden havajský druh.
Odkedy sa vedú záznamy o populáciách jednotlivých druhov, vyhynulo už 187 vtáčích druhov. V súčasnosti klesajú počty v radoch najmenej 40% druhov a 1 z 8 hrozí vyhynutie.
Až 90% vtáctva vyhynulo v posledných storočiach v ostrovných oblastiach. No z posledných dát vyplýva, že počty čoraz dramatickejšie klesajú aj naprieč kontinentmi. Príčinou je predovšetkým strata a degradácia primeraného prostredia pre život a hniezdenie, ktoré sú dôsledkom neudržateľného poľnohospodárstva a ťažby.
Najviac skúšaná je oblasť Južnej Ameriky, na ktorú pripadá celkom 5 z 8 vyhynutí. Ich domovom bol prevažne Amazonský prales, ktorý len medzi rokmi 2001 a 2012 stratil 17 miliónov hektárov svojej rozlohy.
Práve vtáky sú veľmi citlivé na stratu svojho prirodzeného prostredia, pretože ich existencia priam súvisí so súborom všetkých činiteľov, ktoré sa v danom prostredí vyskytujú, ako je špecifický druh potravy, stromov na hniezdenie, istá teplota, vlhkosť či výskyt prirodzených nepriateľov, atď.
Vtáky sú nenahraditeľnou a veľmi dôležitou súčasťou ekosystémov, pretože ich pomáhajú udržiavať v rovnováhe. Počas života prirodzene regulujú populácie druhov v rámci ich potravinového reťazca, či už ako predátori alebo ako korisť. Mnohé druhy vtákov sú nesmierne dôležité pre rastlinnú reprodukciu, pretože plnia úlohu opeľovačov a roznášačov semien. Samotné ich telá môžu byť malým ekosystémom, domovom špecifických symbiotických parazitov a baktérií, či stopujúcich roztočov, ktoré sa s ich pomocou premiestňujú z jednej oblasti do druhej. Množstvo iných druhov je od vtákov závislých aj nepriamo. Napríklad ich hniezdiace dutiny po ich odlete využívajú aj iné zvieratá, a podobne.
Aj v živote človeka majú svoje nezastupiteľné miesto. Okrem praktického významu (potrava, perie, ale aj orientácia v prírode, inšpirácia pri zostrojovaní lietajúcich strojov atď.) majú pre nás aj iný, takpovediac vyšší – estetický a poetický. Pozorovanie vtákov v prírode je dokonca jednou z najrýchlejšie sa rozmáhajúcich voľnočasových aktivít.
Našu planétu obýva v súčasnosti zhruba 11 tisíc druhov týchto nádherných okrídlených stvorení.
Zdroj:
www.birdlife.org
www.zmescience.com
www.endangeredspeciesinternational.org
Titulné foto:
Stock.adobe
