Dnes je 21. novembra a meniny má Elvíra

Lúky namiesto trávnikov

16. júla 2019

Biodiverzitné trávniky sú nielen estetické. Skvalitňujú životné prostredie a klímu v mestách a sú domovom pre ubudajúcich opeľovačov.

V slovenských mestách sa začíname čoraz častejšie stretávať s biodiverzitnými trávnatými plochami. Anglické trávniky na aké sme boli doposiaľ v mestách zvyknutí, životnému prostrediu viac škodia, než pomáhajú. Na ich údržbu sa spotrebuje veľké množstvo vody i umelých hnojív a kosenie má na svedomí aj zvyšovanie emisií.

Prečo kosiť menej?

Kosenie trávnatých plôch patrí k základným úkonom údržby zelene. Motorové kosačky však prispievajú k emisiám CO2. Majú totiž veľmi slabý výkon motora a pre porovnanie – v prepočte na  rovnaký výkon kosačka emituje 35-krát viac CO2 ako osobný automobil.

Preto sa časté kosenie motorovými kosačkami podieľa na znečisťovaní už tak či tak nie najzdravšieho mestského ovzdušia. Intenzívne kosenie tiež výrazne znižuje výstkyt fauny, ktorá pre svoj životný priestor využíva vyššie trávnaté porasty. Kosením sa zároveň zamedzuje jednoročným rastlinám vysemeniť sa.

Trávnik s farebnými kvetmi pôsobí dekoratívne, ale spĺňa aj inú dôležitú úlohu. Plochy s vyššou trávou lepšie zadržiavajú vlhkosť počas letných horúčav, preto prirodzene ochladzujú okolie, čo je v mestách obzvlášť veľkým prínosom.

Návrat k prírodným trávnikom

Alternatívu mestským či anglickým trávnikom ponúkajú tzv. biodiverzitné trávniky. Tie sú jednak estetické a zároveň pomáhajú životnému prostrediu. Poskytujú totiž prirodzený domov a potravu včelám, motýľom a inému hmyzu, ktorý sa v posledných rokoch výrazne vytráca z mestských častí.

Mnohé mestá na Slovensku zakladajú biodiverzitné plochy, ktoré sa delia na viac kategórií podľa frekvencie kosenia – od trávnatých plôch s intenzívnejším kosením až po poloprírodné a prírodné lúky s frekvenciou kosenia len 1 až 2-krát do roka.

Ako na to?

Okrem zníženia intenzity kosenia trávnikov treba mať na pamäti aj rozmanitosť rastlín. Biodiverzitné trávniky sú premenou existujúcich trávnatých porastov na kvitnúcu lúku. Takáto prírodná plocha sa kosí maximálne 1-krát do roka a to až po odkvitnutí. Môže na nej rásť aj viac ako 400 druhov kvitnúcich bylín.

Po Leviciach, Dubnici nad Váhom, Košiciach či Vrábloch sa do takéhoto projektu chystá aj Bratislava. V súčasnosti má magistrát hlavného mesta vytipovaných 30-50 plôch. Tridstať  z nich prejde na tento režim pri ďalšej kosbe v auguste a následne sa budú kosiť len 1-2 krát ročne. „Budú rozložené po celom meste a označené tabuľkou pre ľahšiu identifikáciu,“ hovorí splnomocnenkyňa pre inovácie magistrátu mesta Bratislava Petra Dzurovčinová. Okrem realizácie výsevu lúčnych kvetov sa pri biodiverzitných trávnikoch zachováva prirodzený stav zelene a kosenie sa obmedzuje na maximálne dva razy do roka.

Užitočný hmyz

Populácia včiel a motýľov, ktoré patria ku kľúčovým opeľovačom, je ohrozená. Konkrétne je v Európe ohrozených až 40% včiel a 30% motýľov. Na druhej strane takmer až 75% plodín závisí práve na opeľovačoch. Tam, kde klesá populácia opeľovačov, plodiny dosahujú menší rast a vykazujú horšiu stabilitu. Opeľovače významne prispievajú k udržaniu ekologickej rovnováhy, a teda aj k dostupnosti kvalitných potravín a k zdraviu obyvateľstva.

Opeľovače sú neoddeliteľnou súčasťou zdravých ekosystémov, majú významnú úlohu pre udržateľné poľnohospodárstvo a výrobu potravín. Bez práce opeľovačov by na pultoch chýbalo ovocie, zelenina, koreniny, oleje, ovocné šťavy, džúsy, kakao, všetky výrobky s cukrom, kvalitné mäso, mak, káva, čaj, horčica, víno, pivo, medové produkty, oblečenie z bavlny či výrobky z kaučuku. Voľne žijúce a domestikované opeľovače zároveň prispievajú aj k ochrane biodiverzity, teda prírodnej rozmanitosti.

Všetko s mierou

V prvom rade je dôležité vyhodnotiť užívanie a hlavnú funkciu jednotlivých plôch zelene v sídle. Treba odlišovať reprezentačné a významné plochy zelene od prírodných plôch či voľne rastúcou zeleňou v krajine. V súlade s takýmto vyhodnotením je potrebné zaviesť diferencovaný systém kosenia podľa jednotlivých intenzitných tried údržby. V rámci samotného sídla sa jedná o plochy, ktoré sa kosia veľmi intenzívne až po poloprírodné a prírodné lúky s frekvenciu kosenia 1- až 2-krát do roka.

Na všetkých plochách zelene by však mali platiť pri kosení isté zásady so zreteľom na ochranu živočíšnych druhov a zároveň s umožnením tvorby semien u jednoročných bylín.

  1. aj pri najfrekventovanejších trávnikoch ponechať minimálnu výšku trávy 10 cm, aby sa ochránila fauna žijúca na báze stonky
  2. pokosenú trávu z  trávnika odstraňovať, v opačnom prípade sa plochy obohacujú dusíkom, čím sa podporuje rast širokolistých burín a ruderálnych rastlín
  3. väčšie trávnaté plochy kosiť postupne, ponechať zhruba 20 % nepokosených, aby sa ochránila fauna, ktorá zimuje v trávnatých porastoch
  4. začať s kosením včas zrána, kedy je fauna ešte len pri stopke tráv alebo počas dňa v čase ich dennej aktivity
  5. v rámci sídla ponechať plochy, ktoré sú kosené len 2-krát za rok (s cieľom umožnenia tvorby semien u jednoročných bylín), ako aj plochy, ktoré sú kosené raz ročne (po 15. septembri)

 

Zdroje:

Hudeková, Z., 2016: Prírode blízka údržba mestskej zelene – príručka pre samosprávy. Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica v spolupráci s REC Bratislava: 36 pp.

MŽP SR, 2019: Namiesto potravín prázdne regály. Bez opeľovačov smutná realita. Tlačová správa MŽP SR, 22.5.2019, pri príležitosti Svetového dňa včiel (20. máj) a Medzinárodného dňa biodiverzity (22.5.2019).

Foto: Pixabay



zobraziť dalšie