Je to miesto pre zmysluplné trávenie času a budovanie vzťahov. Možnosť ako si zaobstarať vlastné potraviny aj sa veľa naučiť. Je to omnoho viac než záhrada.
Ako akákoľvek iná záhrada aj táto, predstavuje vyčlenenú plochu zeme, na ktorej sa pestuje ovocie, zelenina, či byliny. Je teda miestom, kde sa záhradníči. Priestorom, kde sa aj prostredníctvom manuálnej práce možno prepojiť s prírodou a kontaktovať s pôdou. Záhradu zakladá skupina dobrovoľne združených ľudí, ktorí zväčša nemajú vlastný kúsok zeme, ale radi by sa o nejaký starali a mali možnosť si dopestovať vlastné plodiny. Združuje ich teda spoločný zámer a nadšenie. Títo ľudia tvoria komunitu a v záhrade svoj komunitný priestor. Okrem pestovania a zmyslupného trávenia voľného času je to priestor na zlepšenie a prehĺbenie susedských vzťahov, budovanie spolupatričnosti, prepojenie generácii a medzigeneračnú, prípadne medzikultúrnu výmenu.
Prvé komunitné záhrady vznikli v USA koncom 19. storočia (približne 1890) takpovediac z núdze. Mali predovšetkým praktický, ale aj edukačný význam. V čase rýchlecho nárastu mestského obyvateľstva a nedostatku tak pracovných príležitostí ako aj obživy vzniká hnutie s názvom Potato Patch Movement (hnutie zemiakových záhonov). Mestá sprístupňujú verejné plochy, ktoré nezamestnaní robotníci premieňajú na záhony. V záhradách okrem nich pracujú aj deti a mládež a učia sa tak pracovným návykom.
V 30. rokoch 19. storočia, v čase veľkej krízy, vznikajú v štátoch ďalšie, takzvané Relief Gardens (záhrady úľavy). majú byť prostriedkom pozdvihnutia ducha deprimovaného obyvateľstva aj potravinovej krízy.
Komunitné záhrady podporuje americká vláda aj očas oboch svetvých vojen. V tej prvej vznikajú pod názvom Liberty Gardens (záhrady slobody) a predstavujú spôsob ako môže každý Američan prispieť k vojnovému nasadeniu. V tej druhej im hovoria Victory Gardens (záhrady víťazstva). Ide o celoplošný národný projekt americkej vlády v roku 1944, v rámci ktorého vznikne 20 miliónov víťazných záhrad, produkujúcich 44% čerstvej zeleniny a ovocia v USA.
Po druhej svetovej vojne, ostane len zopár komunitných záhrad. Tie sa však stanú zdrojom renesancie toto konceptu koncom 60. a začiatkom 70. rokov. V čase, kedy sa v Severnej Amerike rodia prvé environmentálne hnutia a masové hnutie hippies. Do povedomia sadostávajú informácie o zhoršujúcom sa stave životného prostredia. Vzrastajú obavy z chemického znečistenia potravín, a súčasne rastie aj ich cena. Tieto fenomény sa stávajú ústrednou motiváciou k zakladaniu komunitných záhrad v spustnutom prostredí mestských štvrtí. Rovnakou mierou sa na ich vzniknu podieľajú aj dôvody sociálne. Množstvo prisťahovalcov a etnická rôznorodosť si vyžaduje vhodný priestriedok medzikultúrneho dialógu, ale aj posilnenie susedských vzťahov. Záhrada tento prostriedok poskytuje, a preto rôzne organizácie a dobrovoľnícke združenia ponúkajú pomoc so získavaním pozemkov, budovaním záhrad, rozvíjajú programy pestovania a starostlivosti. Poskytujú skrátka odbornú záštitu pri realizácii konceptu.
Rovnako je to aj dnes. Komunitné záhrady sú čoraz obľúbenejším a rozšírenejším konceptom v mnoých mestách a metropolách po celom svete.
Existuje veľa typov komunitných záhrad a dalo by sa povedať, že koľko komunít, toľko typov komuniných záhrad. vo všeobecnosti možno ale hovoriť o rozdelení na spoločné a čiastočne zdieľané komunitné záhrady. Buď patrí celá záhrada všetkým členom komunity, spoločne sa o ňu starajú a ich podiel na úrode rovnaký, alebo komunita spoločne zdieľa iba pozemok, ktorý je rozdelený na časti, záhony, menšie záhradky, patriace jednotlivcom či rodinám.
Podľa druhu komunity vznikajú susedské, školské, dobrovoľnícke, či cirkevné záhrady alebo záhrady spadajúce pod rôzne združenia či organizácie. Komunitné záhrady môžu vznikať aj za jediným presne určeným účelom, teda ako terapetické či charitatívne komunitné záhrady.
Pred vznikom akejkoľvek komunitnej záhrady je preto dôležité ujasniť si, komu, načo a za akých podmienok bude presne záhrada slúžiť.
Na založenie takejto záhrady je samozrejme potrebná predovštkým komunita. Založiť komunitu, znamená dať dohromady ľudí s podobným zmýšľaním, hodnotami a s rovnakým nadšením pre daný projekt. Členovia komunty si musia byť vedomí spoločnej zodpovednosti za chod záhrady a mať na pamäti, že len spoločnou a rovnomerne rozloženou prácou môže byť projekt živý.
Rovnako potrebné sú aj vedomosti a manažment. Každá záhrada potrebuje projekt, plán a pravidlá fungovania. je potrebné spočítať si finančný aj ľudský kapitál, ktorý je na jej realizáciu nevyhnutný a zamyslieť sa aj nad formy možnej podpory mesta či grantov.
Súčasne s projektovaním a plánovaním je potrebné zabezpečiť si vhodný areál, kde sa dá záhrada rozložiť. Nenechajte sa pomýliť, nemusí ísť o veľký kus trávnatej plochy s úžasnou zeminou. Komunitná záhrada môže fungovať aj na streche či pavlači bytového domu v kvetináčoch, vyvýšených záhonoch, vakoch a prepravkách. Podstatný je dostatok svetla a dobrá prístupnosť vody.
Na záver je vhodné vytvoriť si akýsi pestovateľský plán podľa veľkosti pozemku a náročnosti plodín na pestovanie. Začiatočníci by si mali zvoliť nenáročné druhy ovocia, zeleniny a bylín, aby ich hneď prvá sezóna od projektu neodradila.
Okrem samotné záhradníčenia majú komunitné záhrady zmysel z hľadiska zveľaďovania, skrášľovania prostredia a budovania drobných ekosystémov. Predstavujú formu trvalej udržateľnosti a potravinovej sebestačnosti v mestskom prostredí. Nemenej dôležitý je ich spoločenský význam. Nielen dospelí, ale predovšetkým deti sa v komunitnej záhrade učia cenným veciam. Budujú si vzťah s prírodou, rozvíjájú si svoje mtorické zručnosti, poznávajú, učia sa hdnotám, spolupráci, zodpovednosti a komunikácii nielen s orvesníkmi. Čím pestrejšia je komunita, tým väčšia môže byť medzigeneračná a medzikutúrna výmena
Sa o založenie prvých komunitných záhrad zaslúžila dnes už známa environmentálna organizácia Živica. V rámci projektu Nevyšliapanou cestou vznikli 2 komunitné záhrady v Bratislave a jedna vo Zvolene. Všetky obsahujú prvky permakultúry no návzajom sa líšia, aby tak vytvorili viacero modelových príkladov. Viac o týchto záhradách, ako aj o projekte sa dozviete v tomto vydarenom dokumente alebo na stránkach organizácie.
V súčasnoti je na Slovensku 13 komunitných záhrad. V Bratislave, Košiciach, Nitre, Bánskej Bystrici, Kežmarku, Zvolene, Spišskej Novej Vsi, Žiline a Družstevnej pri Hornáde.
Zdroj:
www.usbg.gov
www.zivica.sk
www.communityofgardens.si.edu
www.akoapreco.com
Titulné foto:
Chicagoreader
