Čierne alebo biele? Čítajte ďalej a okrem odpovede na túto otázku sa dozviete viac o tom, čo sú zebry vlastne zač.
Svojím čiernobielym sfarbením síce nie sú zebry v ríši zvierat výnimočné. No hoci im konkurujú tučniaky, pandy či skunky pruhované, je to práve zebrí vzor – zebrovanie, ktorý má svoje miesto v móde a dizajne.
Tak ako to vlastne s tými pruhmi je? Nuž, biológovia tvrdia, že pokožka zebry je čierna. Pruhy sú teda biele a vďaka čiernemu podkladu tak dobre viditeľné.
Vo vedeckej obci existuje hneď niekoľko názorov na to, akú funkciu zebrovanie spĺňa. Skoršie štúdie hovorili o funkcii ochrannej – kamufláž v trávnatom poraste, ale aj v rámci stáda. V mori pruhov by malo byť pre predátora ťažké určiť jednotlivca. V roku 2016 však z výskumu vyplynulo, že skôr ako vôbec vidí jej pruhy, cíti predátor pach svojej koristi a počuje ju. S kamuflážou či bez nej.
Ďalšia pretrvávajúca teória o pruhoch tvrdí, že sú akýmsi termoregulačným opatrením a zebry majú ochladzovať. Niekoľkými úpravami a po pozorovaniach zebier v ich prirodzenom prostredí sa vedci napokon zhodli, že pruhy skutočne pomáhajú stabilizovať telesnú teplotu zvieraťa. Keďže sa však „čierne pruhy“ nahrievajú skôr než biele, disponujú zebry zvláštnou schopnosťou. V najhorúcejších častiach dňa sa zebre doslova postavia chlpy na čiernej pokožke, a takto sa z nej uvoľní teplo.
Podľa jednej z posledných štúdií na túto tému, majú byť pruhy predsa len ochranným prostriedkom. Pred muchami a bodavým hmyzom. Vedci zistili, že v rovnakých podmienkach si v porovnaní s koňmi, sadajú muchy a ďalší dotieravý hmyz na zebry oveľa menej. Pruhy spôsobujú hmyzu dezorientáciu. Ten namiesto úspešného pristátia či prisatia do zebry len narazí. Zebry sa ukázali aj ako rýchlejšie a obratnejšie v odháňaní hmyzu než konský účastníci výskumu.
V každom prípade, vedecká obec sa zhoduje aj na tom, že pruhy budú mať určite mnoho ďalších funkcií, o ktorých zatiaľ nič netušíme.
Celkovú populáciu tvoria tri druhy zebry – zebra stepná, zebra horská a zebra Grévyho, pomenovaná po Julesovi Grévym, niekdajšom francúzskom prezidentovi. Všetky voľne žijúce jedince sa nachádzajú výhradne v Afrike. Každý druh má inak usporiadané pruhy a ich šírka je takisto rozdielna. Čím viac na juh zebry žijú, tým širšie a od seba vzdialenejšie má pruhy.
Pruhy u zebier sú zároveň čosi ako ľudské odtlačky. Nenašli by ste medzi nimi dva celkom rovnaké vzory. Každá zebra je jedinečná.
I keď patria do spoločnej rodiny, zebry nie sú kone. Nedokážu bežať tak rýchlo (max 55 km/h), ale za to sú vytrvalejšie. Aj napriek niekoľkým pokusom, sa zebry nikdy nepodarilo skrotiť a zdomácniť. Na to sú príliš agresívne a tvrdohlavé, čo sú vlastnosti, ktoré im umožňujú prežiť v africkej divočine. Zebry v obrane rady hryzú a ich dobre namierený kopanec dokáže zabiť leva.
Ak sa nestanú obeťou zákona divočiny, môžu sa zebry dožiť až 40 rokov. Ich priemerná dĺžka života je 20 až 30 rokov.
Aj napriek tomu, že žijú vo veľkých stádach, majú zebry medzi sebou pevné a rodinné trvalé vzťahy. Ak je nejaký člen stáda v ohrození, ostatné zebry ho obklopia a snažia sa ho chrániť. Aby sa ich šance na prežitie zvýšili, spájajú sa zebry často s antilopami.
V čase migrácie za potravou a vodou vedie rodinu najstaršia samica. Dohliada na to, aby sa členovia držali pri sebe a nevzdialili sa príliš od vodného zdroja.
Najväčšou hrozbou pre populáciu zebier je aj naďalej človek. Lov a zmenšovanie ich prirodzeného prostredia sú príčinou ich úbytku. Zebra Grévyho a zebra stepná patria medzi ohrozené druhy. Zebra horská je na tom o čosi lepšie, ale od zaradenia do spoločnej kategórie s jej pásikavými kolegyňami ju už delí iba krôčik.
Zdroj:
www.mnn.com
Titulné foto:
www.pexels.com
