Opravy a údržba historických pamiatok sú čoraz nákladnejšie a náročnejšie. Situáciu by mohli zmeniť baktérie, ktoré umožňujú samo regeneráciu starých stavieb.
O výsledkoch štúdie, informoval magazín Horizon, venovaný súčasnému výskumu a inováciám v rámci EU. Schopnosť „samoliečby“ historických pamiatok, na ktorých bohatstvo môže byť Európa právom hrdá, by inštitúcie zodpovedné za ich údržbu značne odbremenila. Ako uvádza magazín, len na opravu 1,1 milióna mostov je potrebný ročný rozpočet vo výške 4 – 6 miliárd eur. Ich výmena by stála približne 400 miliárd. Nie je teda prekvapením, že udržať v dobrom stave zvyšok kultúrneho dedičstva je nesmierne nákladná aj náročná úloha. Hoci vydržali aj viac ako tisíc rokov, podliehajú tieto stavby poveternostným podmienkam a každodennému náporu vonkajších faktorov. Hrozbou sú predovšetkým ťažko detekovateľné skryté poškodenia vo vnútri muriva. Baktérie by mohli celú situáciu značne zjednodušiť.
Vlastný „imunitný systém“
Už dlhšie je preukázané, že betón, napustený spórami baktérií stvrdne na kalcit v miestach, kde sa nachádzajú poškodenia, či praskliny. Betón tak vďaka bakteriálnemu vplyvu dokáže tieto narušenia zaceliť. Čo však v prípade kameňa, z prevažne ktorého sú historické pamiatky vybudované?
Na túto otázku našiel odpoveď európsky výskumný projekt Geoheal. Vedecký tím geoenvironmentálneho inžinierstva z Univerzity Cardiff a Univerzity v Newcastle vyvinul techniku, ktorú možno prirovnať k utvoreniu imunitného systému kamenných stavieb. Bakteriálna pasta nanesená na kameň preniká do hĺbky, identifikuje v kameni poškodenia a už v ich začiatkoch ich dokáže zaceliť.
Kameň, tak ako iné geologické materiály, je bioreceptívny. To znamená, že je vhodným prostredím pre baktérie, ktoré pokiaľ majú prístup ku kyslíku, vode a živinám, dokážu v tomto prostredí prežiť a transformovať ho. Presnejšie, utvárať nové minerálne formácie.
Dva druhy baktérie
Výskumníci testovali pastu z dvoch typov baktérie ( Sporosarcina pasteurii, Sporosarcina ureae) na budove opátstva Tintern vo Walese z roku 1131. Obe sa ukázali ako účinné. Zlepšili mikroštruktúru muriva, bez toho, aby sa to nejako prejavilo na jeho zovňajšku. „Liečebný proces“ navyše nijako neovplyvnil priedušnosť kameňa, čo je práve jeden z najčastejších problémov konzervačných postupov. Otáznym zatiaľ ostáva vplyv a účinok pasty na podzemné časti historických stavieb.
Projekt Geobacticon
V decembri 2020 bol ukončený obdobný európsky projekt, ktorý preveril schopnosť „samoliečby“ podzemných betónových častí. Z výskumu je zrejmé, že rôzne druhy pôdy pôsobia na betón rôzne. V každom prípade bakteriálna zmes sa preukázala ako účinná nielen v prípade údržby betónových častí, ale takisto oceľových tyčí, zaliatych v betóne. Ide o úžasnú pridanú hodnotu, keďže narušenie nosných oceľových častí môže mať katastrofálne následky.
Nová éra staviteľstva
Výskum konzervačných techník tohto druhu, prekračuje možnosti údržby už existujúcich stavieb s alebo bez historickej hodnoty. Ide o techniky trvaloudržateľnej architektúry nového druhu. Podľa vedcov sa ich zdokonaľovanie a implementácia odrazí aj v nových metódach výstavby a nepochybne aj samotného dizajnu stavieb.
Zdroj:
www.horizon-magazine.eu
Titulné foto:
Pxhere
