Nie je to výlučne ľudský fenomén. S infekciou, parazitmi či baktériami si zvieratá vedia poradiť sami, liekmi z prírodnej lekárne.
Počuli ste už o fenoméne s krkolomným názvom „zoofarmakognózia“? Ide o schopnosť niektorých druhov zvierat diagnostikovať sa a následne si v prírode nájsť rastlinu, druh hmyzu či pôdneho substrátu, ktorý im s daným problémom môže pomôcť. Mnohé zvieratá si tak vedia byť sami nápomocné v obdobiach nepohody.
Termín „zoofarmakognózia“ ( z grec. zoo – zviera, pharma – liek, gnosis – poznanie) bol zavedený v roku 1993 a naše porozumenie tomuto fenoménu dodnes nie je úplné. Výsledkom ranného výskumu bolo stanovenie kritérií, na základe ktorých môžeme hovoriť, že zviera užilo liek.
S najväčšou pravdepodobnosťou je to vtedy, ak ide o rastlinu (hmyz, substrát), ktorý nie je bežnou súčasťou jedálnička daného druhu, nemá preň nutričnú hodnotu, zviera ho konzumuje v období roka, kedy sú parazity najaktívnejšie a ide o správanie len jedného jedinca. Tieto kritériá platia predovšetkým pre správanie primátov. V ich prípade niet pochýb, že v čase choroby aktívne a zámerne vyhľadávajú pomoc v prírodnej lekárni.
U iných živočíšnych druhov, ktorých mozog nie je natoľko vyvinutý (hmyz, bezstavovce), je používanie liečiv skôr vecou vývoja, prirodzeného výberu, evolučnej výbavy. No možno pozorovať aj ďalšie variácie tohto správania. Napríklad, podávanie lieku členom skupiny či výrazné zvýšenie príjmu nejakej plodiny, ktorá je súčasťou jedálnička. Zoofarmakognózia je pre nás ešte vždy v mnohom neprebádanou oblasťou živočíšneho správania. Vieme však, že napríklad …
V prípade premnoženia parazitov v tele, požívajú šimpanzy istý druh horkých listov, ktoré nie sú súčasťou ich potravy a nemajú pre nich nutričnú hodnotu. Zato ich antiparazitný účinok je preukázaný.
U šimpanzov bonobo zas vedci pozorovali, ako si veľmi opatrne, aby sa nedotkli svojej kože, ukladajú na jazyk listy, inak spôsobujúce podráždenie a svrbenie kože. Prípadne ich za pomoci slín zabalia do ďalších listov, vytvárajúc tak ochrannú vrstvu, ktoré následne prehltnú. Užívajú tak vlastne liečivo s postupným uvoľňovaním, ktoré pôsobí dlhšie.
Na antiparazitných listoch si pochutnajú tiež gorily a v podstate všetky druhy primátov. Pre jeho antimikrobiálny účinok šimpanzy aj gorily užívajú plody Aframomum angustifolium (rastlina z čeľade zázvorovnikovitých). Okrem plodov a listov si v prírode nachádzajú aj stonky rastlín, z ktorých cucajú liečivú šťavu.
Vedci predpokladajú, že u primátov je požívanie liečivých rastlín naučeným správaním, ktoré sa naďalej rozvíja. Je možné, že v minulosti na príklade jedinca, ktorý sa pomocou nejakej rastlinky vyliečil, začali jeho správanie napodobňovať ďalší členovia skupiny. Informáciu si potom predávali z pokolenia na pokolenia.
V prípade motýľov je prírodné liečiteľstvo skôr vrodenou schopnosťou, dôsledkom prirodzeného výberu. Vedci vypozorovali, že len choré jedince tohto ikonického motýľa, kladú svoje vajíčka na isté druhy rastlín s mliečnou dužinou. Larvy sa dužinou kŕmia a vďaka tomu nezdedia infekciu, ktorou bol ich rodič nakazený. Zdravý jedinci monarcha nie sú pri kladení vajíčok veľmi vyberaví.
Vedci netušia, nakoľko uvedomelé je toto ich správanie. Predpokladajú, že u parazitmi napadnutých motýľov sa mení spôsob vnímania rastlín. Vajíčka preto kladú na rastliny, ktoré pomáhajú s parazitmi im samým.
Podobné správanie možno pozorovať aj u ďalších druhov hmyzu. Napríklad, chlpaté húsenice motýľov sa kŕmia rastlinami, toxickými pre parazity a ovocné mušky kladú svoje vajíčka do sfermentovaného ovocia, aby tak pred parazitmi ochránili svoje potomstvo.
Ukázalo sa, že živica je pre včely liekom v prípade, že ich samotné alebo úľ napadne nejaká plesňová infekcia. V čase choroby zbierajú včely živicu omnoho intenzívnejšie. Kolónie, ktoré sú živicou dobre zásobené sú voči infekcii súčasne omnoho odolnejšie.
Niektoré druhy vtákov ukladajú do svojich hniezd cigaretové ohorky. Robia to takisto pre svoje potomstvo. Chemikálie, ktoré sa z ohorkov uvoľňujú, chránia hniezdo pred parazitmi a roztočmi. Vedci výskumom potvrdili, že v hniezdach, kde sa nachádzalo väčšie množstvo vlákna z vyhorených ohorkov, bolo parazitov omnoho menej ako v tých, ktoré vlákna neobsahovali alebo obsahovali vlákna z nevyhorených cigariet. Podľa nich je to práve horením uvoľnený nikotín, ktorý vtáky vyhľadávajú ako antiparazitikum. Nuž, nejde práve o prírodnú lekáreň, ale nesporne o fenomén zoofarmakognózie.
Existuje množstvo iných prípadov, ktoré možno považovať za prejavy zoofarmakognózie u najrôznejších druhov zvierat. Od jašteríc, požívajúcich korienky pri uštipnutí jedovatým hadom až po slonice africké, ktoré žujú listy stromov Boraginaceae, aby si vyvolali pôrod (na ten istý účel, vyvárajú listy aj kenské ženy). Hoci naším pozorovaniam tohto fenoménu ostáva ešte mnoho skrytého, zoofarmakognózia sa dnes využíva aj ako metóda liečby domácich zvierat. Ide o liečbu bylinkami, ale predovšetkým esenciálnymi olejmi, ktoré si zviera samo vyberie. Známe sú najmä prednášky a semináre Caroline Ingraham, ktorú túto prax šíri po celo svete.
Zdroj:
www.zmescience.com
www.kouzlovuni.cz
www.en.wikipedia.org
Titulné foto:
Sciencemag
