Čínska vesmírna stanica, veľká ako školský autobus, dokončila svoju púť presne na Veľkonočnú nedeľu.
Mohli by sme v tom vidieť istú symboliku, že práve v deň, kedy celý kresťanský svet oslávil vzkriesenie Krista a jeho víťazstvo nad smrťou, prežila vesmírna stanica Tiangong 1tú svoju. Prvý aprílový deň preletela atmosférou, kde väčšina z nej zhorela. Ďalšie jej telesné zvyšky dopadli do južných vôd Tichého oceánu.
Pád zvyškov sledovali vesmírne pracoviská, ale aj jednotlivci po celom svete. V konečnom dôsledku sa hodnotí ako úspešný, vzhľadom na priebeh a miesto, kam dopadol. Aj keď v istom momente sa začal krútiť a pohadzovalo s ním, takže bolo ťažké určiť , kde a kedy napokon skončí.
Podľa slov vedeckého pracovníka Smithsoniánskeho centra pre astrofyziku v Harvarde, Jonathana McDowella, sa radarom nepodarilo zachytiť finále celej udalosti. O to prekvapujúcejšie podľa neho je, že Číňania oznámili čas stretu torza satelitu s morskou hladinou. K tomuto údaju sa s najväčšou pravdepodobnosťou dopracovali vďaka inému, mapovaciemu (alebo aj sledovaciemu) satelitu. Na obežnú dráhu ho vypustili minulý rok. Jeho úlohou je sledovať a predpovedať potenciálne hrozby, ktoré by mohli na určité územie dopadnúť, nielen, z vesmíru. Sledovacích infračervených satelitov je na orbite zatiaľ len zopár.
McDowell poznamenal, že omnoho väčším problémom sú pády malých satelitov. Tých je na obežnej dráhe slušné množstvo a po prechode zemskou atmosférou ich radary často nedokážu zamerať.
Zrúteie strojov, obiehajúcich našu planétu, aj keď je nutné dodať, že zväčša kontrolované, nie sú ničím výnimočným. Prečo si teda Tiangong 1 vyslúžil toľko celosvetovej pozornosti? Niektoré média tvrdia, že šlo o zámerné nafúknutie celej situácie. Jeho cieľom by podľa nich mohlo byť zviditeľnenie rýchlo napredujúceho čínskeho vesmírneho priemyslu.
Nuž, dohady prenecháme iným. Nedá sa však poprieť, že vesmírna stanica Tiangong 1 sa na chvíľku stala celebritou a zapísala sa tak do dejín.
Zdroj:
www.space.com
www.theguardian.com
Titulné foto:
Pxhere
