Poznali ho už v starovekom Grécku a v hebrejčine ho nazývajú „chasidah“, čo znamená milosrdný a dobrý. U nás je bocian biely symbolom šťastia a plodnosti.
Letí bocian! Chyť sa za gombík a niečo si želaj! Aj vy určite poznáte a možno doteraz praktikujete tento zvyk, keď vám nad hlavou nečujne preletí jeden z najväčších sťahovavých vtákov, ktoré u nás hniezdia. A hoci bociany obývajú komíny, budovy a stĺpy elektrického vedenia v našich mestách a dedinách už viac ako 150 rokov, čo o nich vieme?
Prvé bociany sa na našom území objavujú zväčša začiatkom apríla. Zo zimovísk v subsaharskej Afrike letia po dvoch trasách, podľa toho či smerujú do západnej alebo východnej časti Európy. Západoeurópske letia cez Gibraltár a Pyrenejský polostrov. Východoeurópske, a teda aj tie naše, cestujú obvykle ponad údolie Nílu, Malú Áziu a cez Balkán. Dokopy tak preletia 12 až 13 tisíc kilometrov a ak zarátame aj ich spiatočnú cestu do Afriky, ročne precestujú až do 30 tisíc kilometrov, ako pre TASR uviedol Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti Bird/Life.
Zvládnuť takéto trasy im umožňuje predovšetkým technika ich letu. Svojimi až 2 metre dlhými krídlami mávajú len veľmi ekonomicky a väčšinu času kĺžu, respektíve sa nechávajú unášať teplými vzdušnými prúdmi. Pri lete natiahnu celý svoj dlhý krk a mierne spustené červené nohy sa im hojdajú vo vzduchu. Aj vďaka tomu sú na nebi tak dobre rozoznateľné.
Bocian biely je našim jediným nespevavým vtáčím druhom. V hniezde ho možno počuť syčať, ale jeho typickým zvukovým prejavom je klopanie zobákom, respektíve otváranie a zatváranie zobáka, pričom hlas vzniká práve pri otváraní. Klepotanie môže mať rôznu hlasitosť a intenzitu a slúži na vyjadrenie rôznych emócií. Pri párení je pomalší, pri ohlasovaní nebezpečenstva trvá krátko, pri pozdrave začne bocian, ktorý víta a prilietajúci bocian odpovedá. Klepot zväčša sprevádza záklon hlavy až na chrbát.
Okrem syčania a klepania vydávajú bociany aj pískavý zvuk, u dospelých tichý u mláďat ostrý. Mláďatá pri žobraní o potravu dokonca štebotajú či vydávajú zvuk podobný mňaukaniu. Pri komunikácii využívajú bociany aj gestá a rôzne pohyby.
Hniezdenie bocianov začína v apríli. Hneď po prílete a prekonaní vyššie uvedenej vzdialenosti na nich čaká ďalšia práca. Staré hniezdo si musí jeho pôvodný majiteľ ubrániť pred novými záujemcami. Súčasne ho musí opravovať a dobudovať, no niekedy musí stavať celkom nanovo. Počas tohto obdobia často drží hladovku a niekoľko dní je celkom bez potravy.
Bocianie hniezdo je podľa ornitológa Jána Gúgha veľmi osobitý výtvor. Skladá sa z konárov, trávy, slamy, ale často aj zo starého šatstva, igelitových vriec, špagátov či drôtov. Čo je bohužiaľ tiež materiál, ktorý preň môže byť nebezpečný. Keďže bocian využíva hniezdo roky, stáva s z neho časom objemná stavba, ktorá môže dosiahnuť váhu až jednej tony!
Kedysi bociany hniezdili na stromoch, postupne sa však presťahovali k našim obydliam. Hniezdenie bociana na komínoch domov či na stĺpoch elektrického vedenia vie byť problematické, nebezpečné pre ľudí aj pre bociany. Preto majú dnes k dispozícii umelé podložky na stĺpoch, strechách či stromoch, kde sa môžu bezpečne ubytovať.
O bocianoch panuje rozšírené presvedčenie, že žijú v monogamných vzťahoch, no nemusí to tak byť. Aj bociany môžu svojho partnera či partnerku vymeniť za inú a migrovať bez neho, či bez nej. Pohlavne dozrievajú tieto vtáky v treťom roku života. Samica znáša väčšinou 2 až 5, prípadne 4 až 6 vajec, výnimočne len jedno alebo až 7. Inkubácia trvá 33 dní. Mláďatá sa učia lietať v druhom mesiaci života a krátko na to sa spolu s dospelými vydávajú na náročnú a nebezpečnú cestu do Afriky. O tom, že ide o náročný údel svedčí aj fakt, že sa približne z desiatich mláďat len dve dožijú viac ako jedného roka života.
N Slovensku hniezdi približne 1260 až 1350 párov bociana bieleho. Vyhľadávajú predovšetkým teplejšie nížinaté oblasti na juhozápade, juhu a východe. Keďže ide o brodivé vtáky nachádzajú v tamojších zamokrených a spodnou vodou trvale podmáčaných lúkach, poliach a na okrajoch vodných plôch dostatok potravy. Radi si pochutia na žabách, obojživelníkoch, rybách plazoch, hmyze ale aj na hrabošoch, krtoch či larvách.
Podrobný prehľad ich výskytu, hniezd, online monitoring na našom území a ďalšie zaujímavé informácie poskytuje stránka www.bociany.sk.
Zdroj:
www.dromedar.zoznam.sk
www.wikipedia.org
www.snaturou2000.sk
www.animalia.bio
Titulné foto:
