Projekt odstránenia veľkej zápchy z plastového odpadu v Tichom oceáne trvá už takmer rok. Nakoľko je úspešný a akú stratégiu nakladania s dpadom obsahuje?
Nezisková organizácia The Ocean Cleanup, ktorej zakladateľom a súčasne hlavou je holandský inžinier Boyan Slat, nedávno pre portál Dozeen uviedla, že z časti vyzbieraného odpadu sa spaľovaním bude vyrábať energia. Podľa mnohých environmentalistov, ale aj dizajnérov, ide o nezmyselný krok.
V septembri minulého roku, sme aj na našej stránke informovali o spustení prvého oceánskeho lapača, Systému 001, na jeho niekoľkomesačnú misiu naprieč vodami Tichého oceánu. Systém 001 bol pilotným z lapačov, vďaka ktorým by sa mohol Tichý oceán zbaviť rozsiahlych zón naakumulovaného odpadu.
Po štyroch mesiacoch sa Systém 001 vrátil aj s posádkou na pevninu. Hoci obstál vo väčšine skúšok, ako inštalácia do tvaru U priamo namieste, schopnosť prispôsobiť sa smeru prúdenia či efektívne rozpätie za stabilných podmienok, vyskytli sa dva závažné problémy. Lapač sa nedokázal pohybovať konštantnou rýchlosťou a udržať zachytený plast. Časť z neho sa dostávala cez lapač späť do oceánu. Druhým problémom bolo poškodenie materiálu, najmä opotrebenie spojov, pôsobením poveternostných podmienok a sily morského prúdenia.
Od 18. júna je na vode inovovaná verzia Systém 001/B s mnohými, aj dizajnovými zmenami. Pribudlo vylepšenie umožňujúce zrýchlenie pomocou bójok, či spomalenie za pomoci padákovej kotvy. Ide o modulárny systém, takže ho možno podľa potreby prestavať aj priamo na mori a vychytať tak všetky zostávajúce muchy. Ak Systém 001/B dokáže splniť všetky požadované technické a prevádzkové parametre, bude možné začať s výrobou Systému 002 a plánovanej flotily 60 lapačov.
Hovorca organizácie konštatoval, že z doterajšieho zberu je zrejmé, že väčšinu plastového odpadu bude možné recyklovať a použiť znova. Tá časť z neho, ktorá nie je vhodná na výrobu nového materiálu bude „recyklovaná“ na energiu. Cieľom podľa hovorcu je, aby sa nič z odpadu nedostalo na skládku. Žiadne ďalšie detaily, týkajúce sa spracovania a nakladania s oceánskym odpadom zatiaľ nie sú známe.
Súčasťou termálnej recyklácie je spaľovanie odpadu v špeciálnych zariadeniach a transformácia na elektrickú energiu. Avšak, ani použitie týchto špeciálnych zariadení nezaručuje, že sa do ovzdušia nedostanú žiadne škodlivé látky a oxid uhličitý.
Podľa správy Centra pre medzinárodné právo životného prostredia (CIEL) zo začiatku roka, sa spaľovaním plastu do ovzdušia uvoľňujú toxické látky, vrátane ťažkých kovov, kyselinové výpary a čiastočky.
Environmentalisti, ale aj inovátori v oblasti spracovania vidia plánovaný krok ako celkom nezmyselný. Zbavíme sa síce plastu v mori a predídeme jeho rozpadu na mikroplasty, no súčasne zväčšíme uhlíkovú stopu a znečistíme ovzdušie. Spáliť plast možno vždy, ale najskôr je nevyhnutné hľadať alternatívne riešenia.
Objavili sa aj pochybnosti týkajúce sa prehlásenia, že sa recykluje „väčšina“ vyzbieraného odpadu. Otázkou totiž je, kde sa bude všetok tento odpad recyklovať, keď aj ten súčasný presahuje recyklačné kapacity väčšiny krajín krajín. Ak sa aj uzavrie dohoda s recyklačnými linkami, aký dopad na životné prostredie bude mať transport a nakladanie s týmto obrovským množstvom odpadu? Aká nákladná a komplikovaná bude napokon aj samotná recyklácia tohto morského odpadu? A načo sa takýto recyklát použije?
Znepokojivých no opodstatnených otázok je naozaj dosť. Žiadne jednoduché odpovede nie sú naporúdzi. Zrejme aj preto je mnoho expertov voči celému projektu skeptických. The Ocean Cleanup však v svojej misii pokračujú, nepoľavujúc od naplnenia svojho cieľa.
Zdroj:
www.theoceancleanup.com
www.dezeen.com
Titulné foto:
Theoceancleanup
