A predsa sa točí! Okolo Slnka a v rovnakom smere aj okolo svojej osi. Čo všetko od smeru tejto rotácie závisí a ako by svet vyzeral, keby sa Zem točila do opačnej strany?
Na svojej ročnej ceste po orbite okolo Slnka, rotuje naša planéta zároveň okolo svojej vlastnej osi. Tá smeruje od Severného k Južnému pólu. Jednu celú otočku spraví za 24 hodín, rýchlosťou 1670 km/h, ako potvrdzujú merania na rovníku. Zem sa pri tejto rotácii pohybuje prográdne, čiže priamo. Od západu na východ alebo tiež v smere hodinových ručičiek. Tento pohyb je spoločný pre všetky planéty našej Slnečnej sústavy, s výnimkou Venuše a Uránu. S rotáciou Zeme je priamo spojené morské prúdenie. Vo vzájomnom pôsobení s atmosférickým prúdením, vytvárajú isté globálne klimatické podmienky.
Na štúdii zaoberajúcej sa vzťahom medzi zemským klimatickým systémom a jej rotáciou sa podieľali vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre Meteorológiu v Mníchove. Pomocou digitálneho modelu Zeme vytvorili simuláciu, v ktorej sa Zem točí proti smeru hodinových ručičiek, teda retrogádne. Pri zaradení spätného chodu, zostali zachované základné topografické vlastnosti ako veľkosť, tvar a poloha kontinentov a oceánov. Avšak, celkom sa zmenil vzťah medzi topografiou a cirkuláciou. Vzťah medzi kontinentmi, morským a atmosférickým prúdením. Nová rotácia skrátka vytvorila celkom nové klimatické podmienky na Zemi.
Vedci zistili, že v prípade opačnej rotácie by bola Zem vo všeobecnosti zelenšia. Celková rozloha púšte by sa zo súčasných 42 miliónov km² zmenšila na 31 km². Trávnatý porast by sa rozšíril do polovice predošlej púšte a drevnaté rastliny by pokryli druhú polovicu. Táto bohatá vegetácia by súčasne uchovala väčšie množstvo uhlíka než vegetácia dopredu sa točiacej Zeme.
Púšte by sa však objavili tam, kde nikdy neboli. Nahradili by rastlinstvo na juhovýchode USA, dažďové pralesy južnej Brazílie, aj bujnú vegetáciu Argentíny. Na nepoznanie by sa zmenil aj sever Číny.
Zmena atmosférického prúdenia by mala na svedomí aj zmenu teplôt. Najmä v subtropických a miernych oblastiach. Ich západné časti by sa značne ochladili, v prípade západnej Európy by to znamenalo naozaj mrazivé zimy. Východné oblasti by naopak zažil oteplenie. Ochladli by aj moria na západe a teplota by sa zvýšila v moriach na východe.
Simulácia tiež ukázala, že by sa celkom vytratilo morské prúdenie Atlantického oceánu – AMOC, zodpovedné za globálnu distribúciu tepla a zrážok. Vytvorilo by sa však podobné prúdenie v Tichom oceáne, ktoré by prinášalo teplo na východ Ruska. Toto zistenie vedcov prekvapilo, keďže AMOC je veľmi zložitým a komplexným procesom, závislým od množstva faktorov.
Na vedúceho výskumníka, Floriána Ziemana však najväčší dojem urobila zelenajúca sa Sahara. Prinútilo ho to intenzívnejšie premýšľať nad tým, prečo je na rovnakom mieste v našom svete iba púšť.
Hoci simulácia hovorí len o vplyve na klimatické podmienky, bolo by podľa nás nepochybne veľmi zaujímavé, keby nám dokázala povedať čosi aj o zmenách vo vzťahu k človeku. Aký vplyv by asi tak mohol mať spätný chod na naše telá a mysle? Možno sa časom dozvieme aj to.
Zdroj:
www.livescience.com
Titulné foto:
Unsplash by João Silas
