Nová štúdia odhalila, že klimatické zmeny nepredstavujú pre planétu až takú veľkú hrozbu, ako prezentovala obdobná štúdia spred 10 rokov. Nuž, aj vedci sa môžu zmýliť. V tomto prípade je to však dobrá správa.
Nový výskum britských vedcov ukazuje, že naša planéta sa neznečisťuje a neohrieva až tak rýchlo, ako predpovedali staršie výskumy. A tak máme viacej času porátať sa so svojou uhlíkovou stopou.
Náhla revolúcia v dostupných obnoviteľných zdrojoch energie z veľkej miery dopomohla pozitívnejšej perspektíve.
Experti tvrdia, že máme dvojtretinovú šancu udržať globálnu teplotu na 1,5 stupňa nad úrovňou, kde sa nachádzala v období pred priemyselnou revolúciou, čo je základným cieľom parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
Vedci tiež odmietajú prehnanú reakciu na odstúpenie USA od parížskej dohody. Tvrdia, že tento samotný fakt nebude mať na celkový výsledok významný vplyv.
Podľa predpokladov, ktoré viedli k dohode, svetová teplota by v súčasnosti mala byť o 1,3 stupňa vyššia než v polovici 19. storočia. Ostatné prieskumy však indikujú, že sa teplota aktuálne pohybuje medzi 0,9 až 1 stupňom nad úrovňou. To znamená, že ľudstvo by mohlo pokračovať v súčasnej produkcii oxidu uhličitého ďalších dvadsať rokov, než by sme prekročili daný limit. Podľa staršieho modelu štúdie by sme mali k dramatickej hranici len tri až päť rokov.
„Keď hovoríme o rozsahu 1,5 stupňa, potom rozdiel 0,3 stupňa je celkom markantný“, hovorí profesor Myles Allen z Oxford University, ktorý je spoluatorom novej štúdie.
Podľa žurnálu Nature Geoscience, ak znečisťovanie dosiahne svôj vrchol a následne klesne pod úroveň, na akej je v súčasnosti, ešte pred rokom 2030, a potom bude pokračovať v radikálnom znižovaní, máme 66 percentnú šancu, že globálna teplota sa udrží pod 1,5 stupňa. Táto méta je síce smelá, ale fyzicky možná.
Stabilizácia emisií, a to najmä v Číne, je ďalším dôvodom, prečo sú klimatické výhľady menej bezútešné, než sa pôvodne zdalo. Obnoviteľné zdroje energie sú tiež značne viac využívané, než sa predpokladalo. Čína získala viac než 100 gigawattov zo solárnych panelov a vo Veľkej Británii sa ukázalo, že veterná energia je menej nákladná, než boli predpokladané výdavky.
Profesor Michael Grubb z University College London kedysi povedal, že ciele, ktoré sa stanovili v Paríži v roku 2015 sú nekompatibilné s demokraciou. Nedávno však povedal:
Sme uprostred energetickej revolúcie a deje sa rýchlejšie, než sme mysleli. To znamená, že pre vlády je prijateľnejšie dodržať svôj záväzok z Paríža.
Dodal, že odstúpenie prezidenta Trumpa od dohody nebude príliš dramatické, nakoľko Biely dom nemá veľký vplyv na emisie v Spojených Štátoch. Mestá, podnikatelia či štáty tvrdia, že v nastavených projektoch mienia pokračovať. Zčasti kvôli redukcii oxidu uličitého a tiež preto, že je tu energetická revolúcia a nechcú v nej zaostať.
Met Office (národný meteorologický ústav v Spojenom kráľovstve) vyhlásil, že spomalenie zvyšovania globálnej teploty, ktoré bolo zaznamenané v prvej dekáde tohto storočia, už skončilo. To dalo impulz pre vznik nového výskumu v oblasti globálneho otepľovania. Organizácia vyhlásila, že spomalenie globálneho otepľovania medzi rokmi 1999 až 2014 bolo zapríčinené prírodným cyklom v Tichom oceáne, čo malo za následok zrýchlenie cirkulácie oceánu a tým stiahnuie teploty z atmosféry do oceánu.
V každom prípade, tento cyklus už máme za sebou.
Claire Perry, ministerka hospodárstva a klimatickch zmien tvrdí, že Veľká Británia už dokázala, že zvládanie klimamtických zmien môže ísť ruka v ruke s riadením silnej ekonomiky.
„Teraz je čas vsadiť na našu silu a upevniť našu pozíciu celosvetového centra pre investície v trvaloudržateľnom rozvoji,“ dodala.
———————
Parížska dohoda je medzinárodná dohoda na zvládanie klimatických zmien znížením karbónových emisií.Zdroj: The Telegraph
Titulná foto: Pixabay
https://pixabay.com/en/users/cocoparisienne-127419/
