Posledné merania naznačujú, že ozónová diera nad Antarktídou sa rapídne zmenšila. Je vôbec najmenšia od roku 1982.
V tomto ročnom období býva veľkosť ozónovej diery nad (ešte stále) najchladnejším spomedzi všetkých svetadielov, zhruba 20 miliónov kilometrov štvorcových. Teda, väčšia ako Rusko. Podľa poslednej správy vesmírnej agentúry NASA je však túto jeseň o polovicu menšia. Od septembra do októbra nepresiahla rozlohu 10 miliónov kilometrov. Takáto malá nebola od jej objavenia a začiatku merania v roku 1982. Ako a prečo sa ozónová diera zmenšila?
Neobvykle teplé počasie nad južnou hemisférou spôsobilo zvýšenie množstva ozónu, a súčasne zníženie množstva UV žiarenia v stratosfére. V priebehu zimných mesiacov sa v tejto oblasti, vo vzdialenosti 9,5 až 50 kilometrov od zemského povrchu, formujú mraky. Nimi zachytené slnečné žiarenie štiepi plynný chlór (prípadne bróm), uvoľnený do stratosféry v dôsledku rôznych ľudských aktivít, na atómy. Tieto reaktívne pôsobia na ozón, ničia jeho molekuly a redukujú ich. V zimnom období sa tak diera väčšinou zväčšuje.
So zvyšujúcimi sa teplotami sa polárne mraky, obsahujúce ničivé častice rozptýlia, respektíve sa ich formuje menej a nedochádza k deštrukcii ozónu.
Vo vzdialenosti viac ako 19 kilometrov od zemského povrchu boli teploty vyššie zhruba o 1,6 stupňa a celkovo šlo o najteplejší rok odkedy vedci dieru pozorujú.
Výskumníci z Goddardovho inštitútu pre kozmický výskum NASA hovoria, že ide o celkom ojedinelý úkaz, ktorého príčiny zatiaľ skúmajú. Vedci však popierajú súvislosť tohto javu s klimatickými zmenami. Oxid uhličitý, predpokladaná hlavná príčina klimatických zmien, teplo v stratosfére absorbuje a následne emituje do vesmíru. V dôsledku čoho sa táto vrstva atmosféry ochladí.
Keby nebolo v stratosfére tak teplo, pozorovali by vedci pravdepodobne klasickú a pre toto obdobie typickú ozónovú dieru. Zmrštenie ale neznamená, že ozónová vrstva sa takto rýchlo obnovila, len že jej ubúda menej, než obvykle. Tohto roku vedci nenašli nad Južným pólom ani jedinú časť, kde by bola atmosféra celkom zbavená ozónu.
Za posledných 40 rokov pozorovania diery je to tretí krát, čo oteplenie spôsobené poveternostným systémom pomohlo limitovať deštrukciu ozónu. Naposledy sa tak udialo v roku 2002 a prvýkrát tento jav zaznamenala NASA v roku 1988. Pozorovania diery a merania ozónovej vrstvy, prebiehajú za pomoci rôznych nástrojov, vrátane satelitov a meteorologických balónov, vybavených sondami.
Častice látok, ktoré pôsobia na ozónovú vrstvu deštrukčne, pochádzajú z ľudskej činnosti. Hovoríme tu o antropogénnom znečistení, predovšetkým zlúčeninami chlóru, brómu a fluóru. Do stratosféry sa dostávajú prevažne v podobe freónov, zlúčenín používaných na chladenie. Tieto látky ostávajú v ovzduší aj viac ako 100 rokov.
Na rozklade sa podieľajú aj ďalšie látky ako trichlóretán (hasiaca prísada do umelých hmôt), oxidy dusíka z výfukových plynov, hnojív a iných zdrojov.
Vedci predpokladajú, že k úplnému zotaveniu ozónovej vrstvy by mohlo dôjsť okolo roku 2070, v procese postupného znižovania obsahu častíc chlóru, brómu a fluóru v atmosfére. Ich používanie je regulované podľa Montreálskeho protokolu z roku 1987. Tento rok sa diera uzavrie a dočasne zmizne zhruba o 6 týždňov.
Zdroj:
www.edition-m.cnn.com
www.livescience.com
Titulné foto:
Flickr
