Permakultúra nie je len špecifický záhradný dizajn, či poľnohospodárska technika. Je kultúrou harmonického života, inšpirovaného prírodou.
Snaha o nastolenie harmónie v našom vzťahu k prírode, k iným ľuďom, ale aj k samým sebe, je kľúčovou ideou permakultúrnej perspektívy na svet a život. Už dávno totiž nejde len o „permanent agriculture“ – permanentné poľnohospodárstvo, poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na danom mieste, v podstate donekonečna. Predovšetkým to, mali na mysli autori tohto zloženého pojmu. Austrálčania, Bill Mollison a David Holmgren, nazvali v roku 1970 permakultúrou takú filozofiu poľnohospodárstva, podľa ktorej by sme mali vedieť naplno využiť všetky dostupné zdroje v našom dosahu. Predpokladom je poznanie týchto zdrojov, založené na pozorovaní prírody a jej procesov. Z tohto pozorovania a poznania je potom potrebné vyvodiť praktické dôsledky.
Čítaj aj Permakultúrne princípy.
Tým, že spoznáme prírodné procesy, napríklad to, ako sa obnovuje pôda, ako príroda ochraňuje a zadržiava svoje vodné zdroje či ako sa prispôsobuje zmenám klímy, dokážeme ich napodobniť aj v našom každodennom živote. Čím viac spolupracujeme s prírodou, tým štedrejšia k nám dokáže byť. Nastoľujeme rovnováhu, z ktorej majú úžitok obe strany.
Permakultúra preto slovami Billa Mollisona, znamená: „vedomé vytváranie, rozvrhovanie a udržiavanie poľnohospodársky produktívnych ekosystémov, ktoré sú rôznorodé, stabilné a odolné ako prírodné procesy.“
Pôvodný význam slova permakultúra sa v priebehu rokov rozšíril, zahrnul do seba mnoho ďalších, aj sociálnych aspektov a od aktivít spojených prevažne s poľnohospodárstvom sa z permakultúry stala kultúra v pravom zmysle slova. Kultúrou, ktorá hľadá trvalú udržateľnosť vo všetkých oblastiach života a jej zdrojom inšpirácie je príroda.
Permakultúrne poľnohospodárstvo napodobňuje lesné ekosystémy a okrem zdravých plnohodnotných potravín sa snaží uspokojiť aj ďalšie naše potreby – možno si ním zabezpečiť prírodné stavebné materiály, tkaniny, ale je aj zdrojom prírodnej medicíny. Skrátka, predstavuje holistický prístup, kde pestovanie plodín má všestranný úžitok.
Podobne ako v poľnohospodárstve, uplatňuje permakultúra tento holistický, komplexný a systematický prístup aj k iným oblastiam života: k bývaniu, nakladaniu s energiami (a to tak vonkajšími ako aj ľudskými, vnútornými), organizácii komunít, ekonomickým princípom a peniazom, etike, životnému prostrediu, vzdelaniu, ale aj k odpadu, či globálnej zodpovednosti.
Permakultúra sa snaží zdokonaľovať našu vynaliezavosť a privádza nás k samostatnosti, nezávislosti. Nie je to síce dogma ani náboženstvo, ale systém, ktorý sa opiera o istú etiku, postuluje určité základné princípy a to všetko sa napokon odzrkadľuje v permakultúrnom dizajne. Viac o permakultúrnych princípoch sa dočítate v našom ďalšom článku.
Pozostáva z troch základný premís, ktoré by sme mali mať na pamäti pri všetkom, čo robíme:
Je starostlivosťou o pôdu, ale zároveň aj starostlivosť o planétu. Je snahou o trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, organické pestovanie plodín, využívajúce všetky lokálne zdroje, citlivé narábanie s pôdou, rešpektovanie biodiverzity krajiny a snaha o jej stabilizáciu a ochranu pre ďalšie generácie. Je však proti logike permakultúrnej etiky, ak máme na jednej strane organické poľnohospodárstvo a snažíme sa o trvalé udržanie lokálnej krajiny a na strane druhej konzumujeme produkty, pochádzajúce z priemyslu, ktorý má zničujúce následky na životné prostredie. Z pohľadu permakultúry je celkom nezmyselné, ak si navrhneme organickú záhradu a ďalej jazdíme na dieselovom aute alebo bývame v dome z betónu a ocele, namiesto toho, aby sme využili lokálne, energeticky menej náročné zdroje. Skutočné pochopenie tejto premisy zanemená, že uspokojovanie našich základných, ale aj ďalších potrieb bude v súlade s prírodou a bude mať čo najmenší možný environmentálny dopad. Permakultúra je o tom, že sa skrátka naučíme robiť veci inak.
Permanentná kultúra môže fungovať len vtedy, ak sú naplnené základné životné potreby u všetkých, nie len u niektorých ľudí. Permakultúra nemôže existovať tam, kde existuje exklúzia, elitárstvo, plutokracia či oligarchia. Všetci členovia komunity sú rovnako dôležití. Je to globálna etika fairtrade a inteligentnej podpory ľudí doma, aj za hranicami domova. Je to sila komunity, ktorá je jednotná, ale berie do úvahy aj jedinečnosť svojich členov. Príkladom nám v tomto môžu byť eko dedinky (ako je u nás Zaježová) či menšie komunity, ktoré znižujú svoj environmentálny dopad aj tým, že svoje zdroje navzájom zdieľajú. No táto premisa sa dá uplatňovať aj v menšom, v mestách a na dedinách možno vytvárať menšie komunitné prepojenia vzájomnej pomoci. Ide napokon o formu decentralizovanej demokratickej vízie transformácie spoločnosti, kde zmena vychádza zdola, od ľudí, nie zhora, od vlády. Byť samostatným a starať sa o seba navzájom, to je cesta k trvalo udržateľnej spoločnosti.
Táto tretia premisa je zjednotením prvých dvoch. Naše zdroje sú síce obmedzené, je preto potrebné ich chrániť, ale to neznamená, že by mali ostať v rukách jednej časti populácie na úkor inej. Permakultúra zásadne odmieta súčasný model ekonomického rastu globálneho severu. Snaží sa preto navrhnúť spravodlivejšie, vyrovnanejšie systémy, ktoré berú do úvahy naše limity, a zároveň potreby všetkých obyvateľov planéty. V tomto prípade, to musia byť viac, než len hodnoty. Sú potrebné konkrétne modely trvalej udržateľnosti, ktoré nesmú ostať len vecou životného štýlu jednotlivca v trvalo neudržateľnom svete. Permakultúrne systémy možno zavádzať hocikde, pretože princípy, na ktorých stoja sú vyvodené zo starostlivého pozorovania prírody ekológov, krajinných dizajnérov a environmentálnych vedcov a ich správnosť a užitočnosť je overená dlhodobou praxou.
A práve o týchto princípoch si povieme nabudúce.
Zdroj:
www.neverendingfood.org
www.permaculture.co.uk
Titulné foto:
Pixabay by markusspiske
