Vyzerá to ako potrava, vonia to ako potrava, má to podobnú konzistenciu, a dokonca, to vydáva podobné zvuky ako potrava. No nie je to potrava. Je to, bohužiaľ plast. Morské živočíchy to však nevedia.
Plasty v oceánoch a moriach sú témou, ku ktorej sa vraciame, lebo cítime, že musíme. Najmä po tom, čo sme svedkami ďalších a ďalších znepokojivých videí, ktoré sú dôkazom o tom, aké masívne je plastové znečistenie morí. Naliehavým problémom naďalej ostávajú rozsiahle oceánske „zápchy“, vytvorené z odpadu. Najväčšia z nich, The Great Pacific garbage patch, sa presúva spolu s morským prúdením od západného pobrežia Severnej Ameriky až k Japonsku. Momentálne sa rozkladá na dvoch frontoch, západnom, bližšie k pobrežiu Japonska a východnom, s najvyššou koncentráciou pri pobreží Havaja a Kalifornie. Minulý rok sa v médiách objavila správa o ďalšej gigantickej zápche, ktorá sa utvára v južnej časti Tichého oceánu.
Dobre vieme, že v dôsledku znečistenia morí, trpí celý morský ekosystém. V rámci známeho prírodopisného cyklu Blue Planet (Modrá planéta), anglickej stanice BBC, boli natočené zábery, kde možno vidieť albatrosiu matku ako v hniezde kŕmi svoje mladé. Nie sú to však ryby ani iné morské živočíchy, ale kúsky plastov, ktorými sa snaží svoje potomstvo nasýtiť. David Attenborough, tieto zábery komentoval ako srdcervúce, a zároveň veľmi podivné. Sám si kládol otázku, ako je možné, že taký schopný a inteligentný vták, ktorý za svojou obľúbenou potravou dokáže preletieť tisícky kilometrov, sa nechá oklamať a namiesto potravy prinesie domov, doslova, otravu?
Okrem albatrosov, bolo zdokumentovaných najmenej 180 ďalších živočíšnych druhov morského ekosystému, ktoré sa kŕmia plastovým odpadom. Od malého planktónu pohlcujúceho mikroplasty, po gigantické veľryby. Kúsky plastov sa nachádzajú v žalúdkoch množstva rýb, ale aj mušlí a homárov. Skrátka, väčšina morských živočíchov konzumuje okrem potravy aj plasty. S prílevom 12,7 milióna ton odpadu ročne, nás to nemôže prekvapiť.
Rozsiahly výskyt odpadu je jednou z hlavných príčin, prečo sa z plastu stáva potrava. V prípade živočíšneho planktónu, dochádza k pohlcovaniu mikroplastov, pretože živočíchy nie sú schopné ho odlíšiť. Pre ne je jednoducho všetko, čo má istú veľkosť a čo dokážu zachytiť svojím ústrojenstvom potrava.
Podobne sú na tom aj holotúrie, rozšírené živočíchy, známe ako morské uhorky, ktoré často svojim tvarom pripomínajú. Holotúrie sa živia usadeninami na morskom dne, u ktorých spotrebúvajú jedlé zložky. Niektoré analýzy predpokladajú, že tieto živočíchy dokážu skonzumovať až 138krát viac plastu, než sa predpokladalo. To môže byť spôsobené tiež váhou mikroplastov, ktoré sú pre holotúrie ľahšie uchopiteľné ústnymi chápadlami, než rovnako veľké čiastočky potravy. Ako v prípade zooplanktónu, tak aj v prípade holotúrii však ide len o pasívne procesy prijímania plastov. No zdá sa, že u vyvinutejších živočíchov ide o voľbu.
Morský biológ, Matthew Savoca, ktorý sa týmto problémom dlhšie zaoberá, tvrdí, že ho nesprávne interpretujeme a zjednodušujeme. Morské živočíchy nie sú hlúpe. Nekonzumujú odpad len preto, že sa v mori jednoducho nachádza. Sú to tvory, ktorých lovecké inštinkty sa vyvíjali milióny rokov. Plastový odpad v ich dosahu je vzhľadom na tento vývoj úplnou novinkou. Ak chceme pochopiť, prečo ich plávajúce plastové predmety tak priťahujú, musíme sa na celý problém pozrieť ich očami, či presnejšie zmyslami.
Najjednoduchšie vysvetlenie je, že im predmety vizuálne pripomínajú určitý druh potravy.
Podobne ako ľudia aj morské korytnačky sa spoliehajú prevažne na svoj zrak, no tým, že sú schopné zachytiť aj UV žiarenie, je ich vizuálny vnem celkom odlišný ako ten náš. Qamar Schuyler, vedkyňa pôsobiaca na Univerzite v Queenslande, skúma vizuálne schopnosti korytnačiek vo vzťahu k plastovým predmetom. Spolu s analýzou obsahov ich žalúdkov, potvrdila staršiu hypotézu, že korytnačky považujú plastové tašky za chobotnice. Zatiaľ čo tie mladšie si nevyberajú, staršie preferujú jemné, priesvitné plasty.
Farba plastov zohráva svoju úlohu, no preferencie sa líšia od druhu k druhu. Niektoré morské vtáky obľubujú červené, mladšie korytnačky zas biele. Okrem farby je dôležitý aj spomínaný tvar.
No ani vizuálna percepcia nie je dostačujúcim vysvetlením. V skutočnosti, mnoho morských živočíchov sa orientuje skôr čuchom, než zrakom. To je prípad albatrosov, ale aj ďalších morských vtákov a rýb, ktoré priťahuje práve vôňa plastov. Experimenty ukázali, že ide konkrétne o dimetylsulfid. DMS sa z plastu uvoľňuje po tom, čo je obrastený riasami, ktoré objedajú malé morské kôrovce, hlavný zdroj potravy v mori. Zápach DMS zmätie živočíchy natoľko, že namiesto kôrovcov, konzumujú plasty.
Odpad však metie aj veľmi senzitívne echolokačné schopnosti veľrýb či delfínov. Aj tie považujú tašky, časti áut a ďalšie úžitkové predmety za jedlé.
Nie je to teda len jeho výskyt, ale aj jeho tvar, vôňa, farba a „zvuk“ odpadu, ktorý láka hladných, za potravou putujúcich obyvateľov morí a oceánov. Jediný spôsob ako ich pred týmto smrteľne nebezpečným návykom uchrániť je, prestať odpad do morí vypúšťať a vyčistiť, čo sa dá. A možno príbehy podobné tomu o albatrosoch, vyvolajú u ľudí empatiu a privedú ich k zmene postoja a zodpovednejšiemu prístupu.
Zdroj:
www.ourblueplanet.bbcearth.com
www.bostonglobe.com
en.wikipedia.org
Titulné foto:
Flickr by crieffy
