Viete, ako to funguje v škôlke pre koraly? Presuňte sa s nami v rozhovore na austrálsky Fitzroy Island, kde v organizácii Reef Restoration Foundation pracuje aj slovenský dobrovoľník.
Koraly sú zvieratá, ktoré prosperujú v dobrých podmienkach a hynú, akonáhle sa príliš zvýši teplota morskej vody, či keď sa zmení jej kyslosť. Mŕtve zviera už nemožno zachrániť, odborníci však prišli na to, že tieto živé tvory je možné reprodukovať a podporiť tak rast nových, zdravých jedincov. Vedeli ste, že na svete sú miesta, kde majú niečo ako plávajúcu škôlku pre koraly? Predstavíme vám jednu na austrálskom ostrove Fitzroy Island. Ostrov je vzdialený 29 km od mesta Cairns v štáte Queensland, kde členovia tímu orgnanizácie Reef Restoration Foundation, ako prví v Austrálii, testujú svoj pilotný projekt pre záchranu a obnovu koralov. S Gary McKenna, členom tímu a jedným z odhodlaných ochrancov koralov s dlhoročnými skúsenosťami, sa pre Vedomé zhovárala Daniela Piršelová.
Gary, rozhodli ste sa venovať niečomu, čo stojí veľa námahy, času, peňazí a bez istého výsledku, či garancií. Čo bol ten hlavný motivačný faktor?
Myslím, že môj syn Khai je najväčšia motivácia, ktorú mám. Vyžaduje to samozrejme veľa času a námahy, aby sme mohli uskutočniť tento projekt, naše dielo.. Ale nemali sme pochybnosti, vždy sme verili, že sa nám to podarí. Ja som krásy útesov videl a som odhodloný urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby si jeho krásy užil aj môj syn.
Samotná myšlienka tejto tzv. škôlky pre koraly vznikla v USA na Floride. O čo presne ide?
Celá myšlienka je postavená na tom, aby sme poskytli koralom miesto, kde budú mať čo najmenej stresu. Dôležité je, aby všetku svoju energiu mohli sústrediť do ich rastu a rozvoja a nie do boja proti škodcom, nepriateľom, či do boja o svoje územie s ostatnými koralmi. Proces fragmentácie tiež urýchľuje ich rast.
Vám sa ako prvým na Veľkom bariérovom útese podaril zrealizovať pilotný projekt s týmto cieľom. Čo všetko ste pre to museli urobiť?
Stálo nás to veľmi veľa práce, kým sa nám podarilo získať vôbec prvé povolenie pre výskum v pobrežných morských materských škôlkach na území Veľkého bariérového útesu. Teraz už aj my chápeme, prečo toľko ľudí svoje snahy o projekty vzdalo, vzhľadom na toľko byrokracie. Až po 2 spätných tzv. bleaching events, bieleniach koralov začali kompetentní pracovníci brať do úvahy, že je potrebné nejak zasiahnuť (pozn. v rokoch 2016, 2017 došlo pre výrazné oteplenie oceánu k masívnemu úhynu koralov na celom svete, Veľký Bariérový útes prišiel o 1/3 koralov).
V septebri sa vám podaril veľký míľnik. Po prvýkrát vôbec ste zdravé koraly zo škôlky umiestnili do ich prirozdeného prostredia, späť na koralový útes. Ako to priebiehalo?
Celý proces od zhromažďovania materských kolónií, cez rastúcu fázu na strome, kde sú koraly prichytené, až po ich umiestnenie späť na útes, prebehol veľmi dobre. Obzvlášť nás teší rýchlosť rastu počas veľmi mokrej dažďovej sezóny, čo spôsobuje veľmi slabú viditeľnosť a nie práve ideálne podmienky pre pestovanie koralov.
Čo je pri tejto práci najnáročnejšie a čo je to najkrajšie?
Najnáročnejšie by bolo, keby som mal stále dve práce, ako teraz. Je to veľmi náročné a vyčerpávajúce. Jedného dňa, a to bude dúfam čoskoro, sa budem môcť vzdať práce vyučeného elektrikára a budem sa môcť venovať len tejto práci a teda, zamerať sa len na útes. Na dlhé a náročné dni sa dá ľahko zabudnúť, keď navštívite škôlku alebo miesto, kde sú už vysadené nové koraly a vidíte, aké sú šťastné a ako sa im darí.
Robiť túto náročnú prácu dobre, si vyžaduje najmä odhodlaných a šikovných ľudí. Pre neziskové organizácie je prakticky nemožné zaplatiť si všetok potrebný ľudský kapitál, ktorý je navyše, tu v Austrálii, mimoriadne drahý. Neoddeliteľnou súčasťou sú preto nenahraditeľní dobrovoľníci. Peter Krajčík, spoluzakladateľ 1. Klimatickej konferencie na Slovensku, ktorý momentálne žije v Austrálii, sa stal jedným z nich.
Peter, prečo si sa rozhodol zapojiť do tohto projektu a pomáhať práve koralom?
Kvôli zmene klímy spôsobovanej nami ľuďmi! Pretože sa starám o moju budúcnosť a raz o potencionálnu budúcnosť mojich detí, ostatných ľudí a všetkého živého na tejto Planéte, našom jedinom domove. Pretože som v poslednom desaťročí sníval o koralových škôlkach po všetkých trópoch na Zemi, ktoré znovu vytvárajú a znovu rastú a obnovujú vyblednuté, vybielené a poškodené časti útesov na celom svete. Vždy to bola moja „vysnívaná práca“, môj „projekt snov“! Pre mňa je to dôvod číslo #1, prečo som sa dočasne presťahoval do Austrálie, práve aby som bol súčasťou takéhoto projektu! Na druhej strane som s Tebou, mojou snúbenicou Daniela Piršelová, spoluzaložil 1. Klimatickú konferenciu na Slovensku, ktorú organizujeme v Európe a zaoberá sa riešením zmeny klímy a aj blednutím koralov, ktorá s tým priamo súvisí a je to jeden z jej dôsledkov. Veľká životná zmena u mňa nastala v tomto smere aj vtedy, keď som sa stal klimatickým lídrom projektu Climate Reality, na ktorý ma osobne vyškolil bývalý americký viceprezident, pán Al Gore v roku 2013.
Na ostrov Fitzroy Island vyrážate približne každých 10 dní. Kto je na palube a ako vyzerá váš deň?
Deň začína 45 minútovou cestou loďou priamo na ostrov Fitzroy, kde nás už čakajú, buď naši skvelí a oddaní morskí biológovia Azri Saparwan alebo Pablo Cogollos, alebo jeden z riaditeľov organizácie, Gary Mckenna. Krátko po dennom briefingu a našich obľúbených papierovačkách si pripravíme celé naše potápačske vybavenie a pomáhame prichystať všetko potrebné pre koralový prieskum, monitoring a čistenie koralových škôlok od extra nahromadených rias. Zvyčajne robíme 2 ponory do max 50 minút. Ak máme šťastie, dovidíme od jedného koralového stromu, na ktorom sú visiace koralové fragmenty, po druhý. Viditeľnosť je tu totiž veľkou výzvou, vrátane proti-prúdu, ktorý to robí ešte zábavnejším a únavnejším. Tieto koralové stromy zo sklenených vlákien čistíme bambusovou zubnou kefkou. Potom robíme prieskum všetkých desiatich stromov, ktoré majú maximálne 80 koralových fragmentov na každom z nich, aby sme zabránili akémukoľvek šíreniu chorôb, neprehliadli žiadne bielenie, blednutie, sledujeme, či nejaký koral nechýba.
Si milovníkom oceánu, vášnivý freediver a ochranca všetkého živého. Ako môžeme my, ako jednotlivci, reálne napomôcť tomu, aby sme odvrátili krutú realitu – aby sa koraly nestali len našou minulosťou?
Všetci môžme nejako napomôcť. Používaním čo najmenšieho množstva plastov, uprednostnením ekologického, lokálneho poľnohospodárstva, ktoré nepoužíva pesticídy. Podporou trvalo-udržateľného rybolovu. Ak napr. vlastníte dom, solárne panely by mali byť nevyhnutnosťou spolu s batériami, aby ste sa mohli stať úplne energeticky nezávislí. Ak kupujete auto, najmä, druhé auto do rodiny, hľadajte elektrické vozidlo, ktoré je efektívnejšie, ekologickejšie a ušetrí vám veľa peňazí nielen na benzíne, ale aj servisné náklady. Môžeme jesť menej červeného mäsa alebo sa riadne hecnúť a stať sa vegánom. Môžeme voliť politikov, ktorí podporujú a presadzujú elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov a budú napĺňať Parížsku dohodu. Týmto spôsobom môžeme zmeniť svet na lepší! Ak stratíme koralové útesy, stratíme biodiverzitu v moriach a oceánoch a tým prídeme aj o život na zemi. Zmena klímy je tou najväčšou hrozbou pre koralové útesy, pre nás ľudí a pre všetko živé na tejto Planéte. Uhlie, ropa a plyn neboli pod zemou iba tak bezdôvodne. Spaľovanie fosílnych palív a ich uvoľňovanie bez obmedzení a poplatkov do jedinej spoločnej atmosféry, je najhlúpejším experimentom, aký ľudstvo vôbec kedy vykonalo. Ešte stále existuje nádej, „ak by vedúci predstavitelia, lídri a politici boli vyberaní múdro, ak by sa zaviedol celosvetový poplatok za produkciu uhlíka (CO2), svet by bol lepším a budúcnosť by bola jasnejšia, ako tá, ku ktorej momentálne smerujeme.
Gary McKenna je riaditeľ škôlky pre koraly, ktorý zodpovedá za zriadenie a prevádzku týchto škôlok. Gary je Dive Master – certifikovaný potápač a skúsený elektrikár s rozsiahlymi znalosťami obnovy a chovu korálov. Pracoval v koralovej škôlke v Thajsku a je vášnivým zástancom zlepšovania zdravia Veľkého bariérového útesu.
Peter Krajčík je klimatickým lídrom projektu „The Climate Reality“. Školil ho a trénoval priamo bývalý viceprezident USA, pán Al Gore a neskôr spolu so svojou partnerkou Danielou Piršelovou založili jedinečnú iniciatívu pod názvom 1. Klimatická konferencia na Slovensku – Climate Conference Slovakia. Momentálne žije v Queenslande v Austrálii, kde pracuje ako dobrovoľník pre Reef Restoration Foundation a popri tom sa venuje ďalším environmentánym aktivitám.
—–
Daniela Piršelová je televízna redaktorka a zakladateľka 1. Klimatickej konferencie na Slovensku – CCSK. V posledných rokoch pracovala v súkromnej spravodajskej televízii ako redaktorka relácie Biznis a moderátorka denného spravodajstva. Venuje sa najmä témam orientovaným na ľudské zdroje, ekonomiku, podnikateľské prostredie, energetiku a životné prostredie. Momentálne žije v Queenslande v Austrálii, kde študuje Angličtinu a venuje sa environmentálnym aktivitám.
Titulné foto: Photo by Shaun Low on Unsplash
