V opustenom kameňolome v štáte New York odhalili úžasný paleobotanický nález. Do zeme akoby vpísaný pradávny les je najstaršou známou fosíliou svojho druhu.
Krátko pred Vianocami o tom informovali viaceré svetové médiá a vedecké periodiká. Skameneliny koreňovej sústavy sa našli v lome v blízkosti mesta Cairo, asi 40 kilometrov od hlavného mesta štátu New York, Albany. Ukázalo sa, že sú ešte o 2 alebo 3 milióny rokov staršie, než pozostatky doteraz najstaršieho známeho lesa pri meste Gilboa, tiež v štáte New York. Odhadovaný vek fosílii je 386 miliónov rokov. V tomto období sa po zemi ešte nepohybovali žiadne stavovce a prvé dinosaury sa objavili až o 150 miliónov rokov neskôr. Les v Cairo mohli obývať maximálne prvé druhy hmyzu, ktoré sa vyvinuli asi 400 miliónov rokov dozadu, napríklad viacnôžky (Myriapoda). Ktovie ako taký les bez zvuku vtáctva a divej zvery asi vyzeral…
S pátraním po prehistorických formách života začali experti z Univerzity v Cardiffe pred viac ako 10 rokmi. Podľa slov jedného z vedúcich paleobotanikov, doktora Chrisa Berryho, je pohorie Catskill a priľahlé oblasti v údolí rieky Hudson tým najstarším, kde možno nájsť fosílie stromov z obdobia stredného devónu. Les v Cairo je zatiaľ najstarším z troch doteraz objavených. Fosílie stromov a koreňových systémov z týchto nálezísk naznačujú, že pôvodne sa mohol devónsky les rozkladať na území od New Yorku až za hranice Pensylvánie, v miernom až suchom podnebí.
Zdá sa, že v tomto lese prevažovali dva druhy stromov. Zoskupenia Cladoxylopsidov by sa súčasnému človeku určite javili zvláštne. Podľa nálezov šlo o 10 metrov vysoké nelistnaté stromy s robustnou základňou, krátkymi vetvami, pripomínajúcimi stonky zeleru a plytkými, nitkovitými koreňmi. Spolu s Cladoxylopsidmi tu rástol aj druh Archaeopteris, podobný dnešným boroviciam, len namiesto ihličia z vetví vyrastali čosi ako papraďovité listy, takmer podobné vlasom. Na rozdiel od prvého druhu, bol tento druhý vybavený mohutnými drevnatými koreňmi, ktoré sa doteraz v lesoch z tejto éry nenašli.
Príčinou zániku lesa bola pravdepodobne povodeň. Naznačujú to skameneliny rýb nájdené vo vrchných vrstvách pôdy v lome.
Doteraz vedci z Cardiffu zmapovali viac ako 3000 metrov štvorcových v pohorí Catskill. Objav v lome Cairo bol prelomový jednak vekom fosílií, atypickým koreňovým systémom druhu Archaeopteris, ale tiež objavením tretieho druhu stromu, ktorý zatiaľ vedci neidentifikovali.
Nálezy prehistorických lesov nám podľa vedcov umožňujú nakuknúť do dávnej minulosti, do obdobia, kedy sa z našej planéty stáva zelená planéta a lesy sa stávajú normálnou súčasťou zemského ekosystému. Tento jav je pomerne transformačným, čo sa vývoja života na Zemi týka. Výskyt lesa totiž mení celý ekosystém a klimatické pomery na planéte. Predpokladá sa, že pred tým, než sa začali vyvíjať lesy, bolo množstvo CO2 v atmosfére podstatne vyššie a klíma výrazne teplejšia. Na konci devónu, v období prvých lesov sa klíma ochladila, objavujú sa prvé ľadovce a onedlho na to sa polárne zaľadnenie stáva permanentným.
Z niekoľko málo zachovaných fosílií prehistorických stromov mali vedci len nejasnú predstavu o ich význame. Nové objavy, vrátane lesa v Cairo otvárajú vedcom obzory. Posúvajú sa od všeobecne zaužívanej predstavy o význame veľkých rozvinutých lesných porastov a získavajú materiál pre výskum klimatických zmien, ale aj zmien v zložení pôdy, spôsobených výskytom koreňových systémov a života prvých lesných živočíchov.
Pohľad do minulosti, na pôvod a funkciu lesov, nám môže poskytnúť nový náhľad na javy prebiehajúce v súčasnosti, ale najmä v budúcnosti. Aj mierne zmeny v množstve CO2 v atmosfére sa môžu prejaviť na tom, ako vyzerá život. Jeho drastický pokles v priebehu devónu ochladil zem a mohol byť príčinou vyhynutia mnohých druhov života na konci tohto obdobia. Doktor Berry na margo tohto javu poznamenáva, že dnes síce čelíme opaku, no nik nemôže vylúčiť že výsledok bude podobný. Len samotný výrub lesov (odhliadnuc od spaľovania fosílnych palív a inej ľudskej činnosti) nás pravdepodobne privedie k trvalej strate ľadovcových oblastí.
Podľa svetovej banky sme od roku 1990 do roku 2016 stratili 1 300 174 kilometrov štvorcových lesa, čo je viac ako rozloha Južnej Afriky a za posledných 50 rokov zmizlo viac ako 17% Amazónskeho pralesa.
Zdroj:
www.bbc.com
www.edition.cnn.com
www.theguardian.com
Titulné foto:
Pxfuel
