Prečo sú prasatá zaujímavé, čo o nich vieme a za čo im vďačíme? Pozrime sa na niekoľko faktov, ale aj mýtov o týchto inteligentných stvoreniach.
Podľa čínskej astrológie sa rok 2019 nesie v znamení dvanásteho symbolu zverokruhu, v znamení svine. Toto miesto si prasa vyslúžilo, keď ako posledné dorazilo na stretnutie, ktoré podľa čínskej mytológie zvolal Nefritový Cisár (Jü-chuang), najvyšší vládca nebies. Prasa totiž počas cesty vyhladlo a bolo ospalé … Aj napriek úsmevnej genéze, sa ľudia narodení v roku svine považujú za kreatívnych, inteligentných, dobre zorganizovaných a tvrdo pracujúcich na dosahovaní svojich cieľov. Nuž a kedy by bol vhodnejší čas, spoznať prasatá trošku lepšie, než ešte v tomto roku? Poďme na to!
Prasatá si ľudia skrotili a zdomácnili v histórii dvakrát, v dvoch rozličných, tisícky kilometrov od seba vzdialených kultúrach. Už 10 000 rokov p.n.l ich užitočnosť a prínos pre človeka správne odhadli obyvatelia dnešného Turecka. Domestikovali divoké prasatá, hľadajúce zvyšky jedla v miestnych osadách. Druhýkrát sa tak podľa historikov stalo 8 000 rokov p.n.l. v Číne, v údolí rieky Mekong.
O prasatách často uvažujeme ako o nenásytných a špinavých zvieratách, z čoho vychádza aj množstvo zaužívaných pejoratívov. Kde sú korene presvedčenia, ktoré voči tak nesmierne užitočným tvorom ľudstvo prechováva? Jednou z možných odpovedí je, že sa tak stalo 1000 rokov pred Kristom. Za „nečisté“ boli prasatá prehlásené v Starom Zákone, ktorý zakazuje konzumáciu ich mäsa. Opakovane v Koráne, zhruba v 7. storočí nášho letopočtu. Dôvodom tohto „zatratenia“ je skutočnosť, že prasatá si pochutia, skutočne, na čomkoľvek, vrátane výkalov a vycutnávajú si pobyt v bahne.
Aj tento slovný zvrat veľmi často a radi používame. Nič však nie je od pravdy vzdialenejšie viac, ako spotené prasa. Prasatá sa totiž takmer nepotia. Potenie je formou termoregulácie u teplokrvných zvierat s dobre vyvinutými potnými žľazami. Hoci žľazy prasatá majú, nefungujú im dobre. Telesné teplo musia regulovať inak, a tu sa dostávame k ich záľube v bahnení. Práve vďaka nemu sa prasatá dokážu schladiť.
Svine majú celkom slušne vyvinuté bočné videnie. Ich zrak je evolučne upriamený do strán, aby tak mohli vyhľadať potravu či spozorovať nepriateľa. Horšie je to už s javmi, ktoré sa odohrávajú priamo pred ich očami. Nedostatky frontálneho videnia však týmto tvorom vynahrádza skvelý čuch. Vďaka veľkým nozdrám, umiestneným vpredu na rypáku dokážu pomerne jednoducho vycítiť aj odkryť zdroj potravy pod zemou.
Prehľad existujúcich vedeckých štúdií postupne utvára obraz o komplexnosti psychického aj emočného prežívania týchto zvierat. Vedci zisťujú, že v prípade prasiat možno pozorovať konzistentné emocionálne aj behaviorálne charakteristiky, teda to, čomu rozumieme pod pojmom osobnosť. Individuálne prejavy temperamentu, istý typ správania, reakcií a napodobňovania. Prasatá reagujú na svoje emócie navzájom, starajú sa o seba a prejavujú sa rôznymi formami sociálneho života a sociálnych väzieb.
Dôkazom o ich inteligencii je fakt, že tak ako primáty či niektoré druhy vtákov, aj prasatá sú schopné, používať nástroje. Potvrdzuje to výskum na konkrétnom druhu ohrozených divokých prasiat ( Visayan warty pigs), ktoré si pomocou kúskov starej kôry či vetvičiek pripravujú čosi ako hniezda. K tejto činnosti totiž dochádza len v čase, keď sa majú narodiť mladé. Ide o doposiaľ prvé pozorovanie takéhoto správania u prasiat, chovaných v zajatí.
Využitie prasiat na medicínske účely bolo pre človeka nesporne v mnohom prínosné. Okrem farmaceutického výskumu majú svoje špeciálne miesto v rámci transplantačných postupov. Typickým príkladom je transplantácia srdcovej chlopne. Práve chlopne prasiat sa najlepšie adaptujú v ľudskom organizme. Vydržia zhruba 15 rokov a na rozdiel od mechanických, nie je v ich prípade potrebné podávať pacientovi lieky na zníženie zrážanlivosti krvi.
Vo všeobecnosti sú prasacie orgány považované za najvhodnejšie xenotransplantáty – transplantáty z jedinca iného druhu, pre človeka. Sú prekvapivo vhodnejšie, než orgány z evolučne nám bližších primátov.
Zdroj:
www.mnn.com
Titulné foto:
Pixabay
