Aká veda sa skrýva za pestrým sfarbením lesov, parkov a záhrad? Čo spôsobuje, že listy na stromoch menia svoj vzhľad a hrajú veselými farbami?
Už o niekoľko dní leto definitívne predá žezlo nastávajúcemu ročnému obdobiu. V pondelok, 23. septembra sa jesennou rovnodennosťou začne astronomická jeseň. Tá meteorologická ju predstihuje už v týchto dňoch, citeľným ochladením. A nie je to len počasie, ktoré sa mení. Zmenami prechádza aj krajina a príroda v nej. Azda najsymbolickejšou z nich je postupná zmena sfarbenia listnatých stromov. Zelené listy nadobúdajú sýte odtiene červenej, žltej alebo hnedej. Prečo sa tak deje a čo vypovedá konkrétna farba o tomto procese?
Znižujúca sa teplota je pre stromy signálom, že nastal čas pripraviť sa pomaly na zimu. Keďže delikátna štruktúra listov im neumožňuje v tomto období prežiť, ešte predtým, než opadajú, vezmú si z nich stromy všetky ostávajúce živiny do zásoby. V tomto procese dochádza aj k zmene farby listov.
Zelené sfarbenie má na svedomí známe farbivo – chlorofyl. Vďaka nemu je strom schopný získavať zo slnečného žiarenia energiu potrebnú pre ďalšie biologické procesy. Počas teplých mesiacov sa chlorofyl obnovuje, no s pribúdajúcim ochladením ho stromy postupne prestanú vytvárať. Farbivo sa štiepi na menšie zložky a spotrebúva sa všetko, čo ešte môže rastlina využiť. Príkladom je dusík, ktorý je v chlorofyle prítomný.
Farebná premena však ešte väčšmi ako so zmenou teploty, súvisí s intenzitu slnečného žiarenia. Aj preto k nej dochádza každoročne približne v rovnakom čase. Ak intenzita dosiahne určitú hranicu, vetvy sa zásobia ostávajúcimi uhľohydrátmi z listov a zhodia ich.
Tým, že je prevládajúci zelený pigment na ústupe, prestáva prekrývať ostatné. Listy totiž obsahujú aj karotenoidy – žlté xantofily (sú napríklad aj v kukurici) a oranžové karotény (ako v mrkve). Zaujímavú skupinu tvoria aj antokyány ( obsahujú ich aj čučoriedky či čerešne). V listoch sa tvoria len na jeseň, keď je chladno a jasno. Ich tvorbu podporuje ostávajúci cukor, zachytený v listoch. Antokyány sú zodpovedné za červené sfarbenie, ktoré je zároveň obranným sfarbením.
Rôzne odtiene a farby závisia od množstva týchto pigmentov ako aj od množstva ustupujúceho chlorofylu a ich kombinácie. „Spojením“ antokyánov a chlorofylu vznikajú odtiene hnedej. Odtiene oranžovej zas kombináciou chlorofylu a karoténu.
To má vplyv na intenzitu a časové trvanie sfarbenia. Skoré mrazy znižujú najmä intenzitu červených odtieňov. Sucho môže spôsobiť, že listy opadajú skôr, než zmenia farbu. Čím menej druhov stromov sa v lese nachádza, tým intenzívnejšie sa sfarbia no netrvá to dlho, kým opadajú. Zamračené počasie s teplými zrážkami zmierňuje intenzitu sfarbenia.
Keď list odpadne, oddelí sa od stromu, jeho čas sa naplní a zhnedne. Prestane vytvárať pigmenty.
Keď najbližšie pôjdete lesom, určite si nezabudnite pozorne všimnúť, akými farbami na vás prehovára. Teraz budete jeho reči určite rozumieť o čosi lepšie.
Zdroj:
www.zmescience.com
Titulné foto:
Publicdomainpicturess
