Je celkom možné, že sme doteraz podceňovali ich inteligenciu. Najnovšia štúdia potvrdzuje, že aj ryby sú schopné spoznať samy seba.
Štúdia publikovaná v časopise PLOS Biology začiatkom februára uvádza, že na zoznam zvierat, ktoré prešli jedným z najpoužívanejších testov inteligencie možno zaradiť aj ryby.
Test, ktorým vedci overujú schopnosť zvierat rozoznať samých seba v odraze zrkadla, použil prvýkrát psychológ Gordon Gallup v 70. rokoch minulého storočia. Prvými testovanými zvieratami boli šimpanzy. Zrkadlo bolo pre nich celkom cudzím objektom. Svoj vlastný odraz považovali najskôr za hrozbu, nepriateľa. Po chvíli sa však ich správanie zmenilo, začali skúmať obraz v zrkadle a neskôr aj svoje vlastné telo. Jednoducho si pred zrkadlom prezerali sami seba.
Gallup z pozorovaného vyvodil, že šimpanzy majú schopnosť sebauvedomenia. Vedia rozoznať svoj odraz, odlíšiť ho od okolitého prostredia a iných šimpanzov, utvoriť si mentálny model vlastného tela. Test so zrkadlom sa stal štandardným výskumným nástrojom. Najčastejšie sa prevádza tak, že zvieraťu najskôr namaľujú na telo dobre viditeľnú škvrnu a takto ho umiestnia pred zrkadlo. V prípade, že si zvieratá škvrny všimnú, prezerajú, dotýkajú sa ich či sa ich snažia odstrániť, prešli testom sebauvedomenia. Chápu, že ide o ich odraz a sú si vedomé aj toho, že škvrna je na ich tele čosi cudzie.
Zrkadlovým testom doteraz prešli šimpanzy, orangutány, opice bonobo, slony, delfíny a kosatky, straky a mravce. Zvláštne je, že zvieratá, ktoré zväčša pokladáme za inteligentné a spoločenské, ako sú psy a mačky, v teste zlyhávajú. Deti sa dokážu v zrkadle rozpoznať až po 18 mesiaci. No sú dokonca kultúrne podmienené prípady, v ktorých testom prešli až 6 ročné deti.
Adeptami na výskum sebauvedomenia u rýb sa stali pyskatce obyčajné. Patria medzi známy druh čistiacich rýb, ktoré žijú v tropických vodách Indického a Tichého oceánu. Vedci si ich do experimentu zvolili pre ich dobrý zrak a schopnosť rozoznať na tele inej ryby parazita. Pyskatce vedci najskôr umiestnili do samostatných nádob so zrkadlom. Ich prvou reakciou na odraz bol útok, keďže ide o silno teritoriálne jedince. Po pár dňoch však ryby pred zrkadlom doslova tancovali. Pohybovali sa neobvyklým spôsobom a nezvyčajným smerom popri zrkadle.
V druhom kroku vedci označili ich telá gélovou bodkou na mieste, viditeľnom len v zrkadle. Ryby na bodky hneď reagovali. Strávili viac času natočené do zrkadla označenou stranou tela a niektoré sa bodky snažili zbaviť.
Autori štúdie si sami kladú túto otázku. Znamenajú výsledky testu, že aj ryby sú schopné sebauvedomenia? Je možné, že gélovú guľku na tele vnímali ako parazita na tele inej ryby? Aká môže byť skúsenosť sebauvedomenia u živočícha s takou jednoduchou nervovou sústavou a aké dôsledky bude mať tento výskum na naše chápanie samotného konceptu sebauvedomenia?
Podľa medzinárodného týmu, ktorý sa na výskume podieľal je načase prehodnotiť naše doterajšie chápanie sebauvedomenia a rovnako tak miesto zrkadlového testu v novom kontexte. Zdá sa totiž, že sebauvedomenie v zvieracej ríši bude ešte zložitejší fenomén, než za aký sme ho doteraz považovali.
Zdroj:
www.journals.plos.org
www.zmescience.com
www.rybicky.net
Titulné foto:
Wikimedia
