Sledujeme ich každý rok. Na jeseň a v jari vo vyformovaných kŕdľoch letia oblohou. Letia tisíce kilometrov naprieč krajinami. A prečo vlastne?
Učili sme sa, že niektoré vtáky, opúšťajú svoje stanovištia na prelome ročných období preto, lebo letia za teplom, za dostatkom potravy a s úmyslom hniezdiť v prijateľných podmienkach. Je však zaujímavé, že sťahovavé vtáky tvoria medzi svojimi okrídlenými druhmi v podstate menšinu. Väčšina vtákov v skutočnosti nemigruje. Prečo je to tak?
Zaužívaná predstava o migrácii vtákov je taká, že v letnom horúcom období sa sťahujú do severnejších oblastí, kde jednoduchšie zoženú potravu. Keď sa začne ochladzovať a prichádza zima, posúvajú sa za potravou do teplejších oblastí. No ak vezmeme do úvahy, že väčšina vtákov to nerobí a ostáva na rovnakom mieste, kde sa kŕmi celý rok, budeme asi musieť hľadať hlbšie zdôvodnenie migrácie.
Podľa najnovšej štúdie, na ktorej spolupracovali vedci z Veľkej Británie a Francúzska, je rozhodujúcim faktorom migrácie energetická efektívnosť. Ukázalo sa, že vtáky sa rozhodnú letieť vtedy, ak z dlhodobého hľadiská znamená ich odlet energetickú úsporu. Ako môže tisícky kilometrov dlhý let znamenať energetickú úsporu? Znie to možno divne, no väčší zmysel to začne dávať vtedy, ak zohľadníme vtákmi husto osídlené oblasti a skutočnosť, že niektoré vtáky sú schopné takéto vzdialenosti preletieť, zatiaľ čo iné nie.
Aby sa vedci o migrácii vtákov dozvedeli viac, zostrojili počítačový model planéty, prispôsobený vtáčej populácii. Virtuálnu zemeguľu zaplnili dostupnými zdrojmi obživy a osídlili ju rôznymi druhmi vtáctva. Operencom zároveň umožnili voľný pohyb za najlepším využitím zdrojov. Vďaka tejto simulácii sa ukázalo, že existujú tri rozhodujúce faktory presunu – množstvo energie potrebnej na prelet, na udržanie sa v teple a na reprodukciu.
V priebehu evolúcie sa niektoré vtáky prispôsobili obmedzeným zdrojom danej lokality. Iné zas na dlhý prelet, ktorý je pre nich v konečnom dôsledku výhodnejší. Sťahovavé vtáky majú v tomto výhodu oproti väčšine živočíchov. Nie sú pripútané k jednému prostrediu. Namiesto nevyhnutnej adaptácie naň, majú možnosť nahradiť ho iným, vhodnejším. Pre migrujúce vtáky je skrátka prelet energeticky menej náročný, než prispôsobenie sa chladu či boj o zdroje obživy v tropických podmienkach.
Túto teóriu potvrdzuje aj fakt, že sťahovavé vtáky prelietajú len medzi oblasťami v pásme od 50 stupňov zemepisnej šírky – čo je úroveň americko-kanadského pohraničia a tropickými oblasťami do úrovne rovníka. Rovník však, aspoň podľa voľne bežiaceho počítačového modelu, prekročia len veľmi zriedka.
Aj keď počítačová simulácia priniesla vedcom nové, prehlbujúce poznatky, vždy ide len o simuláciu. V reálnom svete môžu v migrácii vtákov zohrávať významnú rolu aj ďalšie faktory, s ktorými model nepočítal. Jedno je však aj napriek možným odchýlkam či nezapočítaným faktorom isté, z vtákov sa v priebehu evolúcie stali odborníci v analýze výdajov a príjmov.
Zdroj:
www.discovermagazine.com
Titulné foto:
www.unsplash.com
