Je vždy povznášajúce sledovať dvíhajúci sa kŕdeľ vtákov ako mizne medzi oblakmi. Platia v ňom nejaké pravidlá či poriadok? Odhaľme kúsok z tajomstva kŕdľa.
Mnoho druhov vtákov sa zhlukuje, žije a presúva z miesta na miesto v kŕdli. Ten je príkladom jedného z najjednoduchších adaptívnych systémov. Komplexný adaptívny systém je definovaný ako množstvo interagujúcich častí, ktoré sa v čase vyvíjajú a adaptujú vo svojom prostredí. Vzájomné interakcie medzi časťami – agentmi sú nepredvídateľné. Prepojenie akcií však tvorí isté systémové vzory. Z množstva nepredvídateľných prepojení sa napokon vynoria pravidelnosti (napríklad let divých husí v tvare „V“ – pon.red.)
Takto by sa nepochybne dali popísať pohyby vtákov v rámci kŕdľa. Ako je možné, že je tomu tak. Čím alebo kým sa vtáky riadia? Je tu vodca letky a pravidlá?
Donedávna sa na základe pozorovaní predpokladalo, že vtáky v kŕdli nemajú vodcu, ktorého nasledujú a nevyužívajú žiadnu distribúciu informácií o lete medzi členmi letky. Aj napriek tomu však bolo možné modelovať správanie kŕdľa. I keď má každý jednotlivec istú mieru samostatného rozhodovania sa, všetky rozhodnutia sú podriadené niekoľkým pravidlám:
Tieto pravidlá utvárajú veľmi komplexné správanie kŕdľa.
Čínski výskumníci prišli nedávno s ďalšími zisteniami. Študovali tri 10 členné kŕdle holubov. Sledovali umiestnenie, rýchlosť a zrýchlenie každého jednotlivca. Na základe získaných dát potom mohli modelovať kauzálne (príčinné) prepojenie v kŕdli, zistiť ako jednotlivec ovplyvňuje dynamiku kŕdľa a určiť ďalšie pravidlá.
Okrem troch známych pravidiel, uvedených vyššie, vypozorovali vedci ďalšie skutočnosti. Každý holub má suseda, ktorého ovplyvňuje a suseda, ktorý naopak ovplyvňuje jeho správanie v letke. Ba čo viac, pozície a vplyvy sa počas letu neustále menia. Holuby bližšie k stredu s priemernou rýchlosťou ovplyvňujú kŕdeľ viac než ostatné. Umiestnenie vrámci letky a smer letu sú pre interakcie určujúce.
Medzi vtákmi vedci pozorovali pomerne intenzívnu súťaživosť, čo by mohlo naznačovať dôležitý sociálny aspekt, a síce existenciu istej hierarchie v rámci kŕdľa. To by napokon viesť k vyvráteniu predpokladu, že sa v kŕdli nenachádza žiaden vodca, či vodcovia.
Nové zistenia možno využiť aj pri modelovaní a pozorovaní ďalších takýchto komplexných adaptívnych systémov. Okrem kŕdľa sa za ne považujú napríklad kolónie mravcov, včelí úľ, ľudský imunitný systém, kolónie baktérií a podobne.
Aké dôvody vedú vtáky k tomu, aby sa zoskupovali v kŕdľoch? Predovšetkým praktické. Kŕdeľ je bezpečnejší a šance na prežitie sú v ňom väčšie. Či už sa jedná o ochranu pred predátormi alebo o zháňanie potravy.
Vtáky v letke sa pohybujú unisono v manévrovacej vlne. Dokážu v nej anticipovať (predvídať) aj náhle zmeny v smere letu. Kŕdeľ v unisone reaguje na zmeny 3x rýchlejšie ako jednotlivec na svojho priameho suseda. Zmena prejde kŕdľom ako vlna a súčasne potrebný letový manéver. V kŕdli sú skrátka vtáky silnejšie, odolnejšie a lepšie sa prispôsobujú na prostredie.
Ak najbližšie nejaký zbadáte na nebi, možno sa vám podarí túto vlnu alebo niektoré z pravidiel odpozorovať.
Zdroj:
www.zmescience.com
www.wikipedia.org
Titulné foto:
Pxhere
