Permakultúrne systémy nie sú len záležitosťou poľnohospodárstva či záhradného dizajnu. Sú to systémy trvalej udržateľnosti vo všeobecnosti. Možno ich uplatniť v hociktorej oblasti ľudského života. Ako je to možné?
Minulý týždeň sme na našej stránke predstavili koncept permakultúry a bližšie sme sa zoznámili s etikou, ktorá tvorí jeho hodnotový rámec. Do tohto rámca je zasadených aj 12 základných permakultúrnych princípov, ktoré sú kľúčové nielen z pohľadu permakultúrneho dizajnu. Ich všestranná uplatniteľnosť je daná ich univerzálnosťou. Ako sme v závere minulotýždňového článku uviedli, tieto princípy sú vyvodené zo starostlivého pozorovania prírody a ich správnosť a užitočnosť je overená dlhodobou praxou.
Dvanásť princípov permakultúry predstavuje akýsi súbor nástrojov, ktorý nám umožňuje pretvárať naše prostredie, ale aj naše správanie s ohľadom na obmedzené zdroje na našej planéte. Hoci ide o univerzálne princípy, spôsoby, metódy ich uplatnenia sa líšia v závislosti od konkrétneho prostredia a situácie. Každý z týchto princípov je akousi vstupnou bránou do celého myšlienkového systému, ktorý ponúka istú perspektívu na svet. Zostavil ich jeden zo spomínaných zakladateľov permakultúry David Holmgren, no možno ich interpretovať do rôznej hĺbky a rozlične aplikovať.
Pozorovanie je pre permakultúru kľúčové. Pozorovať možno tak vonkajšie okolie ako aj naše vnútro. Pozorovnie je predpokladom porozumenia a porozumenie je zas užitočné pre správnu a zmysluplnú interakciu s naším okolím. Ak si chceme napríklad založiť permakultúrnu záhradu, musíme najskôr pozorovať okolitú krajinu, ideálne počas celého roka. To znamená množstvo a intenzitu slnečného žiarenia na pozemku, veternosť, množstvo zrážok a odtok vody, členenie pozemku, ale aj jeho biodiverzitu. To nám umožní správne si záhradu naplánovať.
Prežitie mnohých živočíchov je závislé od správneho načasovania zberu a uskladnenia si potravy na obdobia, kedy o ňu bude núdza. Mali by sme si z nich vziať príklad a rovnako zodpovedne pristupovať aj k zdrojom energie. Existuje mnoho spôsobov, ako možno využiť zdroje v čase hojnosti a konzervovať ich na obdobia, kedy budú nedostupné. Napríklad skleník, dokáže zachytiť a uskladniť slnečnú energiu, do nádob možno uskladňovať dažďovú vodu, zaváraniny sú potravinové zásoby na zimu, biologický odpad je zdrojom kompostu atď.
Alebo aj dopestuj, čo môžeš, aj keď to budú iba bylinky a črepníková zelenina. V lepšom prípade, založ permakultúrnu jedlú záhradu a nemusí to byť len na vlastnom pozemku. Permakultúrna záhrada môže byť kumunitná – na sídlisku, vo dvore medzi bytovými domami, v mestskom parku, v škole, fantázii sa medze nekladú. Spoločná záhrada je skvelým miestom, kde starší môžu zdieľať poznanie s mladšími, mladší zas ich energiu a entuziazmus a rôzne kultúry si môžu vymieňať nielen skúsenosti, ale aj techniky pestovania či semienka. Úrodou potom môže byť aj nazbieraný kultúrny a sociálny kapitál.
Hovorí sa a podľa permkultúrnej perspektívy sveta tiež platí, že hriechy otcov sa prenesú na sedem generácii detí. Preto musíme prevziať zodpovednosť nielen za naše súčasné konanie, aby sme generáciám po nás nezanechali spúšť, ale musíme a pozrieť aj do minulosti, na hriechy, ale aj úspechy našich predkov a poučiť sa z oboch. Sme totiž súčasťou kontinuity, preto dajme dnes základy tomu, čo môžu zužitkovať, rozvíjať či zlepšiť naše deti a skúsme napraviť, zastaviť č zmierniť deštrukčné procesy spustené v minulosti. Starajme sa o krajinu, pôdu, Zem tak, aby tu bola pre tých, čo prídu po nás.
Vždy, keď je to možné využíva permakultúra obnoviteľné zdroje. To inak znamená, že necháva prírodu, aby naplnila svoj účel. Netýka sa to len zdrojov energie (solárna, veterná), ale aj ekolgických stavieb z prírodných materiálov, konzervovania pôdy a hnojív, pestovania trvalých rastlín, uskladňovania semien z úrody a podobne. Ovocné stromy sú dobrým príkladom trvalých rastlín, ktoré nás obdarujú úrodou, kyslíkom, lístím na kompost, domovom pre prospešné živočíchy, či na konci životného cyklu svojím drevom.
V permakultúre platia princípy zero waste spôsobu života. Kompostovania, recyklácia, znovu použitie materiálov a minimalizácia odpadu sú neodmysliteľné späté s permakultúrnym presvedčením. Aj príroda je vynaliezavá a dokáže spotrebovať všetko, čo vyprodukuje. Neexistuje v nej odpad. Vezmime si z nej príklad.
Tento princíp sa viaže predovšetkým k dizajnu záhrady či domu. Ide o to, snažiť sa čo najviac odpozorovať z prírodnej „architektúry“ a napodobniť také jej tvary, ktoré v nej možno nájsť najčastejšie. Základným vzorom je nepochybne špirála, ale aj vlnovka a iné zaoblené tvary. Kruh a oblúk majú jednoznačne prednosť pred štvorcom a hranami. Od základných tvarov je potom potrebné preniesť pozornosť na špecifické detaily tej ktorej navrhovanej veci. Skrátka, ide o premyslený a prostrediu primeraný trvalo udržateľný dizajn.
Najmä v poslednej dobe môžeme v našej spoločnosti sledovať silné segregačné tendencie. Tento trend je potrebné zmierniť a namiesto rozdielov bude užitočné hľadať skôr to, čo nás spája. Takýto prístup je určite menej stresujúci a v konečnom dôsledku aj produktívnejší. Tak je to aj v permakultúrnej záhrade. Sme zvyknutí, že kvety zelenina a ovocie majú svoje osobitné oddelené či ohradené miesto. Ale prečo, keď je omnoho užitočnejšie ak v správnej kombinácii rastú spolu. Mnoho kvetov či bylín pomáha ostatným rastlinám chrániť ich pred škodcami a spoločne obohacujú pôdu, v ktorej rastú. Diverzita, tak prírodná ako aj kultúrna, je vždy prirodzenejšia, zaujímavejšia a užitočnejšia, než monokultúrna obmedzenosť až sterilita.
Permkultúra sa nikam neponáhľa. Vytvára trvácne a samostatné systémy, ktoré si síce vyžadujú čas, ale zato dokážu byť kontinuálne a dlhodobo užitočné. Napĺňajú naše skutočné potreby a ich vzájomná previazanosť a to, že jeden článok podporuje mnoho iných a naopak, je predpokladom, že ak sa jeden z nich pokazí, systém sa nezrúti. Príkladom v záhrade sú napríklad viacročné rastlinky, či takzvané samosejky, ktoré samostatne udržiavajú kontinuitu svojej úrodnosti. Techniky a technológie, ktoré využíva permakultúrne poľnohospodárstvo musia byť čo najjednoduchšie a najmenej energeticky náročné, aby v prípade, že sa niečo pokazí, bolo možné chybu čo najjednoduchšie opraviť alebo mať po ruke alternatívne riešenie. Dlhodobá perspektíva vzájomné prepojenie systému je základom úspechu permakultúrneho projektu.
Biodiverzita vytvára zdravé ekosystémy. Diverzita plodín, energetických zdrojov a použitia je zárukou trvalej udržateľnosti. Rešpektovanie diverzity v spoločnosti je zas cestou k pokojnejšiemu , spravodlivejšiemu životu v nej. Konflikt, rozpor či boj sú, naopak najväčším nepriateľom trvalej udržateľnoti.
Príkladom hranice je priestor, kde sa kultivovaná záhrada stretáva s divočinou lesa, kde sa potok spája s riekou, rieka so zemou, kde na seba skrátka narážajú dva rozdielne ekosystémy či rozdielne elementy. V prírode dochádza na hranici k stretu, ale aj k vzájomnej asimilácii, prispôsobeniu a postupnej aspoň čiastkovej symbióze. Hranica je často priestorom vzniku nového. V kultúrnom priestore je hranica tiež oblasťou, kde vznikajú alternatívne myšlienky, nápady, nové spojenectvá, ale aj jedinečné počiny. Podobne je to aj s okrajovými časťami. V permakultúrnej záhrade sú aj okrajové časti vhodným miestom pre rastliny či hmyzí domček. Je jednoducho potrebné zmysluplne a ohľaduplne využiť každý dostupný priestor.
Zmena je život. To čo fungovalo roky, nemusí fungovať navždy. A preto sa netreba upínať na jedno riešenie, ale v prípade potreby, je potrebné zmeniť zabehnutý chod vecí. Dôležitá je preto vízia. To však znamená, že cesta k jej uskutočneniu môže byť plná zákrut a zvratov. Tieto je potrebné prijať ako ponaučenia do budúcna a výzvy k tvorivej činnosti. Táto by mala byť čo najviac v súlade s prírodou, vo všetkom, čo robíme. Permakultúra má neustále na pamäti, že s prírodou musíme spolupracovať, nie snažiť sa ju ovládnuť. A podobne to platí aj vo vzťahu k spoločnosti.
Zdroj:
www.permaculture.co.uk
www.timberpress.com
Titulné foto:
Pixabay by Candiix
