Botswana dnes pre africké slony predstavuje čosi ako zasľúbenú zem. Stala sa jedným z posledných bezpečných útočísk na horúcom kontinente.
Národný park Chobe sa rozkladá na ploche takmer 12 000 km² a v súčasnosti je domovom pre takmer 130 000 slonov, teda pre približne tretinu africkej slonej populácie. Predstavitelia ohrozeného druhu sa tu voľne pohybujú, kŕmia, spoločne kúpu, pária a hrajú sa s mláďatami. Skrátka, slony tu žijú v bezpečí. A zdá sa, že si to veľmi dobre uvedomujú. Od roku 1995 pribudlo v parku zhruba 30 000 slonov, ktoré sem migrovali, pravdepodobne, z okolitých krajín ako je Zimbabwe, Zambia a Namíbia, ale možno ešte z väčšej diaľky.
Na rozdiel od Botswany, sa vo väčšine afrických regiónov, počty týchto majestátnych a inteligentných zvierat dramaticky znižujú, pokiaľ nejde o chránené uzavreté parky či ostro strážené rezervácie. V roku 2016 bol publikovaný úplne prvý celokontinentálny štandardizovaný prehľad o stave populácie slonov afrických (savanových). Ten priniesol informáciu, že za 7 rokov, od roku 2007 do roku 2014, sa ich počty znížili odhadom o 30 % – cca 144 000 jedincov. Na celom kontinente ich v roku 2016 ostalo približne 350 000. Do prehľadu neboli zarátané lesné slony, ktorých populáciu nemožno dostatočne dobre monitorovať, vzhľadom na ich život v husto zalesnených oblastiach. Vedci však dospeli k záveru, že v 70. rokoch tvorilo celkovú populáciu všetkých afrických slonov viac ako milión jedincov a začiatkom 20. storočia, dokonca dvakrát viac.
Hlavnou príčinou úbytku najväčších suchozemských cicavcov je pytliactvo, medzi praktiky ktorého patrí aj odchyt do pascí či pohodená (kyanidom) otrávená potrava. A pytliactvo je aj hlavnou príčinou migrácie slonov do bezpečných oblastí. V Botswane dnes existujú viaceré migračné a únikové cesty, ktorými prechádzajú ohrozené slonie stáda z okolitých krajín. Ide pri tom o systematický a zdieľaný presun v mene prežitia.
Vedci sú presvedčení, že táto migrácia (a vytvorené migračné cesty) je len jednou zo stratégií prežitia, ktoré pytliactvom, vojnovými konfliktami, urbanizáciou či agrikultúrou ohrozené slony, dokázali v priebehu rokov vyvinúť.
Zdá sa, že slony z bezpečných oblastí, neobvykle pod rúškom noci, migrujú do oblastí nebezpečných, aby predali svojím druhom informácie. Vedci tento fenomén začali sledovať po tom, čo spozorovali, že Morgan, jeden zo slonov, obývajúcich relatívne bezpečnú oblasť v Keni, podnikol 209 kilometrovú cestu, pričom sa presúval vždy v noci, do konfliktom zmietaného Somálska. Tu sa zdržal iba jeden a pol dňa a vrátil sa späť do svojho domova.
Podľa vedcov, už len samotný nočný pochod predstavuje u slonov celkom neobvyklé správanie, navyše šlo o prvého slona za posledných 25 rokov, ktorý absolvoval cestu do Somálska. Vedci sa domnievajú, že zámerom tejto cesty bolo stretnutie a predanie informácii ostatným slonom.
Morgan nie je totiž jediný. Podrobnejším pozorovaním sa vedcom podarilo zistiť, že v noci sa presúva čoraz viac sub- Saharských slonov, aby sa tak zvýšili ich šance, že sa vyhnú pytliakom. Slony si medzi sebou vyvinuli sofistikovaný komunikačný systém, pomocou gest, zvukov, infrazvukov a chemických výlučkov, si predávajú správy, ktoré sú kľúčové z hľadiska ich prežitia. Tieto komunikačné nástroje si slony predávajú z generácie na generáciu, zdieľajú tak spoločnú históriu a odovzdávajú si navzájom poznatky. Okrem toho, sa slony, dokonca, naučili rozoznávať hrozbu v ľudskej reči. Napríklad, slony v Keni, rozlišujú medzi rečou na lov vyzbrojených Maasaiov a rečou miestnych kmeňov, živiacich sa poľnohospodárstvom.
Vedcom sa síce podarilo odpozorovať a popísať spôsoby slonej komunikácie. Tým zároveň, rozšíriť naše poznatky o ich inteligencii. No to je len začiatok dlhodobého výskumu. Aj keď vedci identifikovali v slonej reči varovné signály, stále nevedia, ktorý z nich upozorňuje na pytliakov. Takýto druh výskumu si vyžaduje, aby sa vedci dostali do tesnej blízkosti slonov. To však môže byť riskantné. Pri práci s voľne žijúcimi slonmi je totiž potrebné zohľadniť v akom prostredí žijú, aký je ich predošlý kontakt s ľuďmi, ale aj ich rozdielne povahy. Agresivita, podráždenosť či nedostupnosť, vedeckú prácu do značnej miery sťažujú. Vedci sa preto snažia tiež o to, aby miestne komunity žili so slonmi v harmónii. To je náročná úloha vzhľadom na to, že človek predstavoval pre slona hrozbu tisícky rokov. A aj po tom, čo sa slony dostanú do bezpečného prostredia, može trvať niekoľko ďalších generácií, kým začnú ľuďom viac dôverovať.
Zdroj:
www.qz.com
www.treehugger.com
Titulné foto:
Pexels
