Záhradkárčenie je v našej krajine naozaj rozšírené. Okrem tých starších sa mu dnes čoraz viac venujú aj mladšie ročníky. A to je dobre. Dokonca aj z fyziologického hľadiska.
Záhradkárska sezóna sa prehupla do svojej druhej polovice. Záhradky sa zelenajú, rastlinstvo v nich bujnie a môžeme sa tešiť z prvých plodov našej práce. No nie sú to len plody či byliny, z ktorých máme úžitok, či v prípade okrasných rastlín estetický pôžitok. Samotná činnosť, záhradkárčenie v akejkoľvek podobe, je pre nás prínosná. A to tak po fyzickej ako aj psychickej stránke. Záhradka je jednoducho skvelým miestom nielen na naplnenie brucha, ale aj posilnenie tela a ducha. Napokon, posúďte samy.
Každý, kto už v záhradke strávil nejakú tu chvíľu vie, že sa v nej možno poriadne zapotiť. To samozrejme závisí od druhu činnosti, ktorú v nej vykonávame. Je zrejmé, že zastrihávanie kríkov si vyžaduje menej úsilia ako napríklad rýľovanie. Pozrime sa na to teda z hľadiska množstva spálených kalórii za hodinu pri jednotlivých aktivitách.
Najúčinnejšie spaľujeme cukry a tuky pri hrubých prácach v záhrade, s pracovnými nástrojmi ako je rýľ, lopata či motyka. Odmenou za hodinku námahy s týmto „cvičebným“ náčiním vám bude 400 až 600 kilo kalórii. Vytrhávanie buriny a čistenie záhradky je na druhom mieste, spálite pri ňom zhruba 400 kilo kalórii. Hrabanie lístia vám pomôže s 350 až 450 a sekanie trávnika s 250 až 350 kilo kalóriami za hodinku. Sadenie rastlín, v závislosti od druhu, si vyžaduje od 200 do 400 kilo kalórii a polievanie zhruba 120.
Ako inak, hodnoty sú iba orientačné, no zhodneme sa na tom, že ručné sadenie zemiakov na zdanlivo nekonečnom poli a kosenie anglického trávnika motorovou kosačkou sú diametrálne odlišné spôsoby záhradkárčenie, alebo?
Od kalórii sa teraz presuňme k jednotlivým častiam tela. Pri práci v záhrade si ich možno precvičiť a posilniť naozaj všetky. Poďme teda poporiadku:
Hlava – práca v záhradke má anti stresové účinky. U ľudí, ktorí sa mu venujú pravidelne, boli namerané nižšie hodnoty kortizolu, známeho stresového hormónu. Dôsledkom zníženia je lepší spánok, mentálny relax a pohoda.
Srdce – podobne ako každá fyzická aktivita aj záhradkárčenie posilňuje naše srdce, zvyšuje jeho odolnosť a vytrvalosť, čím sa znižuje riziko srdcovocievnych ochorení či infarktu.
Chrbát – hrabanie lístia, rýľovanie, zdvíhanie a prenášanie, to všetko sú aktivity, ktoré pomáhajú posilniť chrbtové svaly a dopomáhajú k vzpriamenému držaniu tela. Je potrebné ich však vykonávať správne – pri dvíhaní čohokoľvek zo zeme, pokrčiť kolená, pri prenášaní sa snažiť vystrieť a spevniť telo. Rýľ, motyka či hrable by mali byť primerane dlhé, aby nedochádzalo k nadmernému prehýbaniu chrbtice.
Ruky – pri všetkých ručných prácach v záhrade dochádza k posilneniu svalov na rukách, k zlepšeniu jemnej motoriky prstov, ale aj flexibility celej paže.
Stred tela – vytrhávanie buriny v pozícii na kolenách so zapretými rukami, hrabanie, či kosenie krovinorezom, to všetko sú činnosti pri ktorých dochádza k posilneniu brušných svalov a spevneniu stredu tela. Na pevný stred tela by sme však mali myslieť takisto pri všetkých ostatných aktivitách a aj pri samotnej chôdzi.
Žalúdok – neverili by ste, ale je tiež preukázané, že záhradkári majú tiež lepšiu imunitu. Sú totiž vystavený rôznym baktériám, ktoré sa nachádzajú v pôde, a tak sa ich odolnosť voči nim zvyšuje J
Zadok a stehná – sedacie a stehenné svalstvo si možno posilniť najmä pri práci v opakovanom podrepe.
Kolená a chodidlá – pohyb v záhrade celkovo zlepšuje rovnováhu a flexibilitu a funguje tak ako prevencia pred pádmi a úrazmi v staršom veku.
Okrem fyzických a mentálnych prínosov by sme nemali zabúdať ani na tie environmentálne. Tým, že si dokážeme vypestovať vlastnú zeleninu a ovocie, šetríme zdroje, ktoré sa využívajú pri masovej produkcii. Znižuje sa aj dopad na životné prostredie a náklady, ktoré sú spojené s balením a transportom plodín. A napokon, to najpodstatnejšie, konzumujeme to, čo sme dopestovali vlastnými rukami. Teda, vieme, čo jeme.
Zdroj:
www.treehugger.com
gardeninggonewild.com
Titulné foto:
Wikimedia
