Pestrofarebné, vybuchujúce a praskajúce nebeské divadlo, ktorým oslavujeme (nielen) príchod nového roka je bezpochyby pastvou pre oči aj dušu. Čo však ohňostroje a environmentálne hľadisko?
Tak a je to za nami. Zem znova dovŕšila svoj obeh okolo Slnka a začala nový cyklus. Patrične sme tento kozmický úkaz oslávili a na jeho počesť žiarilo nebo nad tisíckami miest na našej domovskej planéte.
Je známe, že ohňostroje sú čínskym vynálezom a ich genéza je spojená s objavením čierneho strelného prachu tamojšími alchymistami. Prvé zmienky o tzv. pušnom prachu pochádzajú z obdobia pred zhruba 1400 rokmi. Celé stáročia si Čína udržiavala pozíciu najväčšieho výrobcu a vývozcu prachu a zábavnej pyrotechniky, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou osláv životných udalostí.
V posledných rokoch sa však ohňostroje stávajú terčom čoraz väčšej kritiky. Pozrime sa bližšie na niektoré kľúčové argumenty odporcov zábavnej pyrotechniky.
Hoci príležitostne, predsa len vypúšťajú ohňostroje do vzdušia skutočne bohatú zmes toxických látok. Tieto sa nielen šíria vzduchom, ale prenikajú aj do pôdy a vody. Viaceré z týchto chemických látok sú trvácne, nepodliehajú rozpadu a v nezmenenej forme sa stávajú súčasťou životného prostredia.
Čierny strelný prach sa skladá z dreveného uhlia, síry a dusičnanu draselného. V zábavnej pyrotechnike sa však za účelom vyššej stálosti zmesi nahrádza „vybuchujúci“ dusičnan draselný práve chloristanom draselným alebo amónnym.
Vedecké štúdie ukázali, že vysoké dávky chloristanu môžu u ľudí spôsobiť disfunkciu štítnej žľazy. U laboratórnych krýs a myší sa podpísali na vzniku rakoviny štítnej žľazy. Vedci však predpokladajú, že ľudia sú voči takémuto účinku omnoho odolnejší.
Nízke dávky chloristanov nie sú pre človeka nijako škodlivé, navyše mnohí odborníci poukazujú na fakt že nejde o trvácne chemické látky. Nepredstavujú dlhotrvajúcu hrozbu a z ovzdušia sa rozptýlia v priebehu niekoľkých dní či týždňov. Vo vedeckej obci sa však vedú spory ohľadom znečistenia zdrojov vody týmito látkami. Zatiaľ však neexistujú dostatočné údaje, ktoré by potvrdili negatívny vplyv takto znečistenej vody na ľudský organizmus.
Sadze, ktoré vznikajú pri spálení dreveného uhlia a síry môžu byť problematické najmä pre naše pľúca. Obzvlášť v prípade astmatikov. Ich vplyv je však časovo obmedzený, z ovzdušia vyprchajú už za niekoľko hodín.
Vplyv ťažkých kovov, obsiahnutých v ohňostrojoch, na človeka a prostredie nie zatiaľ celkom jasný. V každom prípade sa odborníci zhodujú na tom, že samotné ťažké kovy predstavujú istú hrozbu. V ohňostroji sa používajú na dosiahnutie farebného efektu.
Červená farbu má na svedomí stroncium, bielu hliník, modrú meď, zelenú bárium, fialovú rubídium a zmes farieb dokáže vyčarovať kadmium.
Stroncium veľmi rýchlo reaguje tak so vzduchom ako aj s vodou. Časť z neho sa síce môže vo vode rozpustiť, no časť sa dostáva hlboko do pôdy až k podzemným vodám. Vysoké dávky tohto kovu spôsobujú poruchy rastu kostí u detí.
Výskyt hliníka v našich životoch a v prostredí je enormný. Preto možno povedať, že ako súčasť ohňostroja je jeho vplyv celkom zanedbateľný. To však nemení nič na jeho škodlivosti pre ľudí aj zvieratá všeobecne. Nové štúdie ukazujú, že dlhodobé pôsobenie hliníka by mohlo byť príčinou Alzheimera.
Meď sama osebe nie je veľmi toxická, no v reakcii s chloristanom uvoľňuje do ovzdušia dioxíny. Okrem toho, že môžu spôsobovať kožné ochorenia, hormonálne a metabolické disfunkcie sú tiež na zozname karcinogénov Svetovej zdravotníckej organizácie.
Bárium na tomto zozname zatiaľ chýba, no keď sa stane súčasťou zdrojov pitnej vody, zapríčiňuje rôzne poruchy tráviaceho traktu. Bárium sa môže hromadiť v telách rýb a ďalších vodných živočíchov, a tak sa stáva aj súčasťou potravinového reťazca.
Rubídium je jedným z najrozšírenejších kovov na Zemi a zatiaľ sa nepreukázalo, že by vážne ohrozovalo životné prostredie. Môže spôsobovať podráždenie pokožky alebo otravu pri požití.
Posledné zo zoznamu, kadmium, karcinogénne je. Jeho vysoké dávky spôsobujú vážne poškodenie pľúc a žalúdka. Dlho trvajúce pôsobenie kadmia na ľudské telo tiež poškodzuje obličky a zapríčiňuje štiepenie kostí. Škodlivé je aj pre ostatné živočíchy a rastliny.
Aj keď, zatiaľ, nie je potvrdená priama súvislosť medzi ohňostrojom a značným ekologickým zaťažením či závažným ľudským ochorením, už samotné jeho zloženie stojí za zamyslenie.
Pridajme k chemickému zloženiu ohňostroja ešte vplyv jeho zvukového efektu na zvieratá. Enormný hluk spôsobuje tak u domácich ako aj u divých zvierat strach, stres, úzkosť a vedie ich k panickému chaotickému správaniu. Opúšťajú svoje hniezda a úkryty, zanechávajú mláďatá. Mnohokrát sú natoľko dezorientované, že cestu späť už nenájdu. Veľa vtákov zahynie pri nárazoch do okien a stien budov alebo v dôsledku energetického vyčerpania pri úniku pred hlukom.
Smrteľnou hrozbou sú pre živočíchy tiež toxické úlomky a zvyšky vybuchnutej pyrotechniky, ktoré môžu omylom skonzumovať. Zanedbateľné nie je ani riziko požiarov na lúkach či v lesoch a celkové znečistenie prostredia plastovými a papierovými zvyškami.
Jedným zo spôsobov ako redukovať potenciálne či reálne hrozby vybuchujúcich svetielok je samotná ich redukcia. Stalo sa totiž štandardom, že ohňostroj musí byť takpovediac na každom dvore. V mene ochrany životného prostredia a tolerancie k iným tvorom by sme však mohli spraviť aspoň ústupok v podobe jedného, centrálneho, mestského ohňostroja. V niektorých krajinách sa už tento trend začína objavovať.
Veľmi zaujímavá, divácky a emocionálne určite porovnateľná je však aj náhrada v podobe laserovej svetelnej šou. Síce energeticky náročná, ale nepochybne k životnému prostrediu priateľskejšia než tradičné ohňostroje.
Zdroj:
www.mnn.com
www.westsoundwildlife.org
Titulné foto:
Pixabay
