Potravinový odpad a hlad – dva celosvetové problémy prepletené v jednom veľkom paradoxe. Na jednej strane hojnosť a dostupnosť, spôsobujúca ľahostajnosť k množstvu vyhodených potravín. Na druhej strane naliehavý nedostatok, podvýživa, nezriedka smrť. Ako ho zmierniť? Dozviete sa v našom článku.
Ročne končí v košoch zhruba tretina z celkového množstva vyrobených potravín, a hoci samotní výrobcovia a obchodníci urobili krok vpred a množstvo odpadu znížili, problémom zostávajú domácnosti. Týka sa to aj tých slovenských, ba čo viac, slovenské sa „vyhádzali“ na predné miesta v rámci Európy. Čo je tiež dosť paradoxné, ak zohľadníme rozdiel v našej a životnej úrovni tých bohatších krajín. Každopádne, čísla Eurostatu z roku 2015 hovoria jasne. Európsky priemer dosahoval v tamojšom roku hodnotu 173 kilogramov potravinového odpadu ročne, na Slovensku „majstrovských“ 163 kilogramov ročne. Cynik by zrejme poznamenal, „Tak aspoň v niečom vedieme…“, ale keďže my cynickí nie sme, a túto skutočnosť vidíme ako problém, máme pre vás jeden tip a s ním aj návod – nevyhadzujte, hybernujte!
Samozrejme nie vy. Aj keď hybernácia časti ľudstva by bola celkom vhodným enviromentálnym opatrením… .
Ale späť k téme. Zamrazovanie potravín možno nie je práve v súlade s hipsterským étosom, no je potrebné zahodiť predsudky, myslieť prakticky, a zároveň zodpovedne. Takmer každú jednu potravinu možno zamraziť, a to včas, teda ešte predtým, než sa pokazí a my vieme, že ju v krátkom čase neskonzumujeme.
V nasledujúcich 6 krokoch vám poradíme ako na to.
Pred tým, než do mrazničky šupnete polovicu bochníka chleba, porozmýšľajte, či by nebolo vhodnejšie narezať ho na kúsky, ktoré budete môcť postupne rozmrazovať a konzumovať. Prichystajte si do malých mištičiek čerstvé bylinky do omáčok, či polievok. Bobuľovité ovocie, jahody a maliny, ktoré chcete použiť na koláč, skúste najskôr na polhodinky zamraziť pekne rozložené na papieri a až následne ho vsypte do spoločného igelitového vrecka, aby sa vám nevytvorila zmrazená ovocná guča. Máte to? Tak analogicky pokračujte aj pri iných potravinách.
Každý kúsok jedla, ktorý putuje do mrazničky by mal byť zabalený tak, aby mohol dýchať čo najmenej. To okrem tesného balenia do fólie, nádobky či vrecka znamená aj neotváranie mrazničky, ak to nie je potrebné. Čím menej vzduchu sa v mrazničke nachádza, tým menej námrazy sa na potravinách vytvára. Tá sama o sebe nie je vôbec nebezpečná, len odoberá potravinám chuť. Zmrznutých kryštálikov vody sa nebojte, sú takisto v úplnom poriadku.
Mrznutím tekutiny zväčšujú svoj objem. Nezabúdajte na to a doprajte im v mrazničke priestor.
Platí to najmä pre ovocie a zeleninu. Ak máte chvíľočku čas, očistite, nakrájajte , ponorte na pár sekúnd či minút (podľa druhu ovocia, či zeleniny) do vriacej a následne do studenej vody. Blanšírované pokrmy si tak aj po zamrazení udržiavajú svoju kvalitu, vitamíny a farbu. Blanšírovnie je obzvlášť vhodné v prípade, keď chcete potraviny zamraziť na dlhší čas.
Pre tých, čo v detstve prepadli mánii TETRIS, nebude organizácia mrazničky žiaden problém. Je tiež vhodné si jednotlivé potraviny označiť a napísať aj dátum zamrazenia. Priestor v mrazničke si môžete takisto rozdeliť na sektory, podľa druhu potraviny a na dvierka mrazničky nalepiť zoznam zamrazených potravín. Skrátka, fantázii sa medze nekladú a aj zamrazovanie môže byť kreatívne. Dôležité je, aby ste sa vedeli v mrazničke orientovať. To vám môže pomôcť aj pri plánovaní jedálnička.
Podľa odborníkov je takým postupné rozmrazovanie v chladničke, v miske so STUDENOU vodou, na vzduchu alebo v mikrovlnke. Neodporúča sa rýchle rozmrazovanie v hrnci a v horúcej vode.
Povolené a zdraviu neškodné je aj opätovné zamrazenie, samozrejme v prípade, že dodržíte vyššie uvedený návod.
Tak teda hurá do mrazenia priatelia!
Zdroj: www.treehugger.com
Header Photo by: Devin Rajaram on Unsplash