I keď slovenský ekvivalent zatiaľ chýba, v anglickom diskurze už pojem „overtourism“ nie je ničím novým. Extrémny turizmus sa stal problémom vo viacerých destináciách.
Hoci letné obdobie vstúpilo do svojej záverečnej etapy, čas dovoleniek stále pretrváva. Mnohí si volia známe a osvedčené destinácie, vyberajú z ponúk cestovných kancelárii a portálov, iní zas hľadajú niečo netradičné, originálne a hlavne nepreľudnené. Rozvoj cestovného ruchu, akciové lety a možnosť pomerne lacného ubytovania totiž nepochybne prispeli k rozmáhajúcemu sa fenoménu, a síce prílišnému turizmu, ktorý robí vrásky na čele nielen domácemu obyvateľstvu, ale aj lokálnym autoritám.
Čo to vlastne znamená? Kedy možno povedať, že je na danom mieste, v danej destinácii až príliš mnoho turistov? Kedy ide o skutočne extrémny turizmus? Svetová organizácia turizmu (UNWTO) definuje tento fenomén od roku 2015 ako stav, keď je turizmus príčinou zhoršenia životných podmienok obyvateľov danej lokality a negatívne vplýva aj na samotných turistov. O prílišnom turizme teda možno hovoriť vtedy, keď je každodenný rytmus miestnych obyvateľov celkom narušený, keď sa ceny nájmov umelo navýšia a domáci musia uvoľniť miesto cudzincom, keď sa ulice stávajú nepriechodnými a kvôli davom sa v nich nedá orientovať. O extréme možno hovoriť aj vtedy, keď sa z priľahlých oblastí sťahujú aj vystrašené divoké zvieratá a keď dochádza k poškodeniu životného prostredia.
Prílišný turizmus sa často nesprávne zamieňa s masovým turizmom. Zatiaľ čo pod pojmom masový sa rozumie veľký počet turistov navštevujúcich isté miesto, pod pojmom „extrémny“ už možno hľadať aj konotáciu „nebezpečný“ pre ľudí aj dané miesto. Skrátka ide o presiahnutie kapacitných, logistických a infraštruktúrnych možností danej lokality.
Príčiny sú na rôznych miestach rôzne. No ich spoločným menovateľom je „rast“. Tak ako každý iný priemysel, aj turistický sleduje predovšetkým tento cieľ. A tak ako v každom inom priemysle, aj v tom turistickom, je myšlienka nekonečného rastu ilúziou. Roky rozvoja, podpory a nárastu cestovného ruchu sa sústredili len na zvyšovanie príjmov a príliv investícií. O negatívnom dopade z dlhodobého hľadiska sa, ako to už býva, až tak neuvažovalo.
Bohužiaľ, o niektorých dôsledkoch sa potrebujú ľudia presvedčiť na vlastné oči. V prípade turizmu doslova na vlastných telách.
K prílišnému turizmu však dochádza aj preto, že sa turizmus stal skrátka ťažko regulovateľným a kontrolovateľným. Na tom sa do značnej miery podpísali aj ubytovacie platformy ako Airbnb, či iné formy zdieľaného ubytovania.
Problematický je tiež fenomén jednodňových turistov, ktorí danými lokalitami iba prechádzajú, nezdržia sa a pre dané miesto nie sú nijako užitoční, skôr naopak. To platí aj o turistoch z výletných lodí. Po zakotvení v prístave nietorej metropoly nárazovo zaplnia jej ulice, spravia si čo najväčší možný počet fotiek a v čase večere sú späť na lodi.
Plavby na veľkých výletných lodiach a už spomenuté lacné charterové lety sú samostatnou kapitolou, čo sa príčin škodlivého turizmu týka. Ich skutočná cena spočíva aj v úľavách na emisných poplatkoch a spaľovaní lacnejších (mnohokrát aj menej kvalitných) pohonných hmotách.
Tak ako možno hovoriť o rôznych príčinách, existujú aj rôzne formy prílišného turizmu. Extrémom môže byť 20 miliónov turistov navyše v metropolách, ale aj 200 turistov navyše v malom mestečku. K prílišnému turizmu dochádza totiž nielen vo veľkých mestách, ale aj v divočine akou je Antarktída, na horách, napríklad na Mount Evereste či v národných parkoch, akým je Isle of Sky na pobreží Škótska.
V prvom rade sa môžete vyhnúť destináciám, figurujúcim na zozname preľudnených miest. V Európe ide o Benátky, Dubrovník, Barcelonu, Santorini, Cinque Terre a Isle of Sky. Z exotickejších Taj Mahal, Galapágy, Kuba, Machu Picchu, Phang Nga Park v Tajsku, či Veľký čínsky múr. Na zozname je, ako sme už uviedli, aj Mount Everest a Antarktída.
Môžete ich navštíviť mimo hlavnú turistickú sezónu alebo si skrátka zvoliť v danej krajine úplne inú, menej navštevovanú destináciu.
Prílišný turizmus je opakom zodpovedného turizmu. Cieľom toho druhého je vzájomný prínos. Ide o turizmus, ktorý prináša pozitíva do života domácich aj príjemné cestovateľské skúsenosti. Platí preň aj to, že cestovať sa dá napríklad vlakom, v menších skupinkách a na kratšie vzdialenosti. Ak ste v cudzej krajine, pokúste sa o to, aby z vašej návštevy prosperovali najmä menšie lokálne komunity. A napokon, rešpektujte miestnu kultúru, zvyky a prírodu.
Zdroj:
www.responsibletravel.com
www.responsibletourismpartnership.org
www.wikipedia.org
Titulné foto:
Wikimedia
