Pri ochrane životného prostredia nemáme veľa času na rozmýšľanie. O predchádzaní odpadu a recyklácii bude hovoriť odborníčka Ivana Maleš.
Zamietni, zredukuj, znovu použi, zrecykluj, zvyšok skompostuj. Filozofia zero waste, alebo ako žiť bez odpadu naberá na sile, no stále sa je čo učiť. V utorok 26. novembra sa bude v košickom Kine Úsmev konať inšpiratívna prednáška o tom, ako v bežnom živote predchádzať odpadu a ako chrániť seba i životné okolie čo najefektívnejšie. Hovoriť sa bude aj o cirkulárnej ekonomike a prečo je súčasný ekonomický model neudržateľný. O svoje vedomosti aj užitočné tipy sa s návštevníkmi podelí Ivana Maleš.
Ivana Maleš: Zero waste spôsob života je taký, v ktorom netvoríte odpad, čo by skončil na skládke odpadov. Nie je to iba o recyklácii, veľa je o predchádzaní vzniku odpadu. Platia v ňom 5R, teraz aktuálne je to 6R, a to (rethink) refuse, reduce, reuse, recycle a rot. To znamená, že v prvom kroku si premyslíme, čo potrebujeme a či si vôbec niečo nové potrebujeme kúpiť. Ak áno – kúpme to tak, že budeme odmietať kupovať veci, ktoré nie sú etické, lokálne, sú balené. Refuse je aj o tom, že si neberieme veci, ktoré sú pre nás zbytočné. Neberieme si napríklad reklamné veci zadarmo, odmietajme letáky. Ak už niečo potrebujeme, tak si kupujme veci opakovane použiteľné, nie jednorazové. Ak však už tomu vôbec nevieme predísť, kúpme si veci, ktoré sa dajú zreparovať a z materiálov, ktoré sa dajú recyklovať. Recyklácia je až na štvrtom mieste z dôvodu, že je to tiež priemysel, ktorý zaťažuje naše životné prostredie. Na to potrebujeme energiu, vodu, palivo na transport materiálov. Ale je dôležitá, lebo podstatné je, že nám materiály kolujú, že nepotrebujeme ťažiť prírodné zdroje na nové veci. No a posledné R je rot – to je v podstate kompostovanie. Je síce na poslednom mieste, ale v našom odpadovom koši urobí najväčší rozdiel, lebo biologicky rozložiteľné odpady tvoria minimálne 50 percent nášho odpadu, v lete až 70 percent.
Ivana Maleš: Začať s niečím, čo nám osobne najviac prekáža a sami to chceme zmeniť. S čím sa ja najviac stretávam je, že ľudia chcú prestať používať mikroténové vrecká a igelitky, plastové fľaše, jednorázové plastové obaly a príbory. Veľmi veľa ľudí rieši bioodpad. Otázky o kompostovaní sú veľmi časté na našich workshopoch. Všetci by chceli kompostovať, ale chýbajú im informácie, ako na to. Potom je úžasné dostať správy od ľudí, ktorí niektoré veci skúsili a napríklad zmenili frekvenciu odvozu odpadu z ich domácnosti. A ušetrili aj peniaze. A veľmi sa ľuďom páči koncept nakupovania potravín bez obalu. Ja osobne by som tiež veľmi uvítala, keby u nás vznikol jeden veľký obchod, kde by som dokázala všetko, čo potrebujem, kúpiť na jednom mieste a nemusela kombinovať on-line nákupy s nakupovaním na rôznych miestach po Bratislave. No a ďalšia vec, ktorá ľudí veľmi trápi, je oblečenie. Začíname si byť vedomí, koľko toho oblečenia prichádza každú sezónu a že to nemáme šancu ani nakúpiť, ani vynosiť. Veľa informácií je aj o neetickosti v textilnom priemysle, čo ľudí veľmi motivuje k tomu, aby zmenili svoje návyky. Myslím, že najmenej informácií je o rozsahu a dopade živočíšnej výroby, ktorá je tretím najväčším znečisťovateľom nášho prostredia. Takže aj jeden deň bez mäsa v týždni urobí veľkú zmenu v našom prostredí.
Ivana Maleš: Veľmi sme sa vzdialili od prírodného prostredia. Bývame v mestách plných človekom vytvorených vecí, všade chodíme autami, veľa času trávime v interiéroch v zlých podmienkach. Preto sú aj ľudia často chorí. Deti už pomaly nevedia ani ako vyzerá živé kura alebo krava. Že petržlenová vňať a petržlen sú jedna rastlina. Nevedia, odkiaľ pochádzajú naše potraviny, lebo je to už všetko hotové v supermarketoch a obchodoch. Stačí kúpiť a doma uvariť. Ďalej je to celá nadprodukcia vecí. Produkuje sa také množstvo tovarov a potravín, že to nemá kto kúpiť. Väčšina potravín skončí napríklad na skládke alebo v inom zariadení predtým, ako vôbec pôjdu na trh. Podľa FAO v Európe je to až 65 percent. Napríklad oblečenie, ktoré sa mení každú sezónu. Tzv. fast fashion reťazce vyrábajú oblečenie v krajinách tretieho sveta, kde neplatia takmer žiadne zákony ohľadne ochrany životného prostredia a bezpečnosti pri práci. Tisícky kilometrov precestuje ku nám a keďže sa nemá šancu predať, ide na iný koniec sveta na skládku, kde sa bude rozkladať niekoľko desiatok rokov. Vedecké výskumy potvrdili, že žijeme v dobe, kedy nám je stále podsúvané, že keď budeme mať to alebo ono, tak budeme šťastnejší. Tak ideme do obchodu a kúpime si to a zase nie sme šťastní, lebo nemáme niečo iné. Doma sa nám hromadia veci, ktoré sme si nakúpili s cieľom byť úspešnejší a šťastnejší, ale nestalo sa tak. Zapratali sme sa vecami, ku ktorým nemáme vzťah a ktoré nám len zavadzajú. Stále sme nešťastní.
Ivana Maleš: Investujme viac času a peňazí do zážitkov, nie do nových vecí. Choďme čo najviac pešo, na bicykli. Vnímajme to, čo nás obklopuje – mesto v ktorom žijeme, ulice, parky, ľudí v našom meste. Keby sa každý aspoň malým kúskom zapojil, úplne inak by vnímal to mesto a bolo by aj menej nahnevaných a vystresovaných ľudí. To môže urobiť každý z nás. Keby sme viac času trávili v prírode, ktorá je v našom bezprostrednom okolí. Ďalšia vec je to, že by sme sa mali zaujímať o veci okolo nás. Je to ťažké, lebo na svete je tak veľa vecí, ktoré sa dejú a chceli by sme zmeniť. Ale vyberme si niečo svoje, čomu budeme venovať čas, čo má pre nás hodnotu.
Prišla pred dvadsiatimi rokmi z rodného Srbska na Slovensko študovať enviromentalistiku na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Už 14 rokov sa venuje téme odpadového hospodárstva v súkromnej, ale najmä v komunálnej sfére. Je tiež spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. V súkromí sa snaží o zero waste spôsob života a o svoje skúsenosti a vedomosti sa delí s verejnosťou na blogu Nezmar.
26. 11. (utorok)
Štart: 19:00 hod.
Lístky: bit.ly/AkoZitBezOdpadu2611
