Nie každá práca vykonávaná deťmi je súčasne detskou prácou. Teda tým, čo si berú na mušku ľudskoprávne organizácie. Čo je a ako vznikol tento fenomén?
Nenechajte sa vyviesť z miery, ak by vás vaše deti chceli obviniť z čohosi protiprávneho a neetického, keď na nich prevediete časť zodpovednosti za domáce práce alebo ich nabádate k letnej brigáde či pomocným prácam mimo školy. Takéto činnosti sú nielen legálne, ale pre deti po viacerých stránkach prospešné. Vďaka práci získavajú nové zručnosti, skúsenosti a pripravujú sa na úlohu produktívneho dospelého človeka. Pod pojmom detská práca sa vo vodách medzinárodného práva a z hľadiska etiky rozumie čosi celkom opačné.
Definícia
Medzinárodná organizácia práce (ILO) definuje detskú prácu ako ekonomickú (platenú či neplatenú) činnosť, ktorá pripravuje deti o ich detstvo, potenciál a dôstojnosť. Ide o mentálne, fyzicky, sociálne či morálne nebezpečnú činnosť, v dôsledku ktorej je narušený mentálny a fyzický vývoj dieťaťa. Detská práca je veľmi často spojená s núteným odchodom zo školy, odopretím ďalšieho vzdelania alebo naopak, dochádza k dvojitému zaťaženiu, kedy dieťa chodí do školy, a súčasne dlho a ťažko pracuje.
Či možno nejaké zamestnanie, respektíve ekonomickú činnosť dieťaťa nazvať detskou prácou, závisí od veku, typu práce, množstva odpracovaných hodín, podmienok, v ktorých sa vykonáva, všeobecných podmienok a cieľov v tej ktorej krajine, či vtom ktorom odvetví.
Extrémne formy detskej práce
Medzinárodná organizácia práce, a rovnako tak UNICEF zaraďuje do kategórie extrémnych foriem detskej práce otroctvo, oddelenie detí od rodín, vystavenie vážnemu ohrozeniu a chorobám, či život na ulici, často vo veľmi útlom veku. Do tejto kategórie patrí aj prostitúcia, pornografia, produkcia či predaj drog, mrzačenie a účasť v ozbrojených konfliktoch. Ide o formy dehumanizácie a vykorisťovania. Deti pracujú viac ako 12 hodín denne 28 dní v mesiaci, nedostávajú žiaden alebo minimálny plat, sú nútené podieľať sa na aktivitách, ktoré ich napokon celkom pripravia o nevinnosť.
Geografická podmienenosť
V Európe, Severnej Amerike, Austrálii a na Novom Zélande, sa len zriedka stretneme s tým, že by tu pracovali deti mladšie ako 15 rokov (s výnimkou práce v komerčnom poľnohospodárstve), a to vďaka legislatívnej opore, ktorá sa utvárala v prvej polovici 20. storočia. V Spojených štátoch stanovila zmluva o spravodlivých pracovných podmienkach (Fair Labor Standards Act) z roku 1938, hranicu minimálneho veku 14 rokov pre prácu mimo školskej dochádzky, 16 rokov pre prácu počas školskej dochádzky v rámci jedného štátu a 18 rokov pre prácu, ktorá predstavuje isté riziko.
V rozvojových krajinách, aj v dôsledku nedostatočnej legislatívy a právnej postihnuteľnosti, je fenomén detskej práce aj dnes pomerne rozšírený. Milióny detí, z nich mnohé mladšie ako 7 rokov, naďalej pracujú v lomoch, baniach, továrňach, na poliach či v službách. Na Strednom východe tvoria deti viac ako 10 percent pracovnej sily a vo väčšine Latinskej Ameriky a v niektorých častiach Ázie približne 2 – 10 percent. Nedostatok škôl a chudoba oslabujú reálne pôsobenie obmedzujúcej legislatívy. Tá je v danej situácii chápaná, doslova, ako nepraktická.
Detská práca v číslach
Zo správy, ktorú v roku 2017 vydala Medzinárodná organizácia práce vyplýva, že detskú prácu vykonáva približne 152 miliónov detí, z nich takmer polovica, 73 miliónov vykonáva nebezpečnú prácu. Percentuálne je najväčší podiel pracujúcich detí v Afrike, až 19,6 %. Z celkového počtu, 152 miliónov, predstavujú 58 % chlapci. Až 48% detí je vo vekovej kategórii od 5 do 11 rokov, 28% tvoria deti vo veku 12 až 14 rokov a 24% deti od 15 do 17 rokov. Najviac, 70,9% ich pracuje v poľnohospodárstve. Za ním nasleduje priemysel (11,9%) a služby (17,2%).
Podľa najnovších správ UNICEF sa situácia od roku 2016 zhoršila a počet pracujúcich detí stúpol o 8 miliónov. Začiatkom roka 2020 to teda bolo 160 miliónov, čo znamená, že detská práca sa týka 1 z 10 detí na svete. Ide o prvý opačný, teda narastajúci trend za posledných 20 rokov.
Prvé kroky k legislatíve
Organizované medzinárodné úsilie o reguláciu detskej práce začalo s prvou Medzinárodnou konferenciou práce v Berlíne v roku 1890. Hoci sa na nej nepodarilo dosiahnuť konsenzus ohľadom štandardov, založila tradíciu podujatí tohto druhu a dala do pohybu celé hnutie. V roku 1900 bola vo švajčiarskom Bazileji založená Medzinárodná asociácia pre pracovnú legislatívu. Jej myšlienky a predstavy sa v roku 919, po skončení prvej Svetovej vojny, včlenili do Ústavy Medzinárodnej organizácie práce, ktorá existuje dodnes. Jednou z takto včlenených bola aj myšlienka, aby s ustanovenia o detskej práci stali súčasťou medzinárodnej pracovnej legislatívy.
Zdroj:
www.britannica.com
www.ilo.org
www.ilo.org
www.unicef.org
www.vedome.org
Titulné foto:
Wikimedia