Dnes je 23. septembra a meniny má Zdenka

Detská práca a jej extrémne formy naďalej pretrvávajú

10. septembra 2019

Kedy možno hovoriť o detskej práci a kedy o otroctve? V ktorých odvetviach a krajinách je táto práca naďalej rozšírená? Možno ju zastaviť?

Aj napriek vyspelému technickému pokroku, existencii ľudsko-právnych organizácia a zoskupení, ktoré sa venujú výhradne ochrane práv detí, nie je ich práca ani dnes ojedinelým javom. I keď počty detí, ktoré museli vymeniť školskú lavicu za výrobný pás či mačetu, v posledných rokoch klesajú, ešte vždy pretrvávajú aj extrémne formy detskej práce, akou je napríklad detské otroctvo.

Zdroj: www.wikimedia.org

Nie je práca ako práca

Samozrejme, nie každé pracujúce dieťa vykonáva detskú prácu. O detskej práci hovoríme vtedy, ak dieťa mladšie ako 15 rokov vykonáva prácu, ktorá mu znemožňuje prežiť detstvo, ubíja jeho potenciál a zbavuje ho dôstojnosti. Ak ide o prácu, ktorú dieťa vykonáva v podmienkach, nepriaznivých pre jeho zdravie, fyzický a duševný rozvoj. Vo väčšine prípadov sa k tomu pripája aj nútený odchod zo školy, či dvojité zaťaženie. Vtedy dieťa chodí aj do školy aj do práce.

Medzi extrémne formy detskej práce patrí už spomínané otroctvo, neprimerane tvrdá práca, prostitúcia a zmrzačovanie. Ide o formy dehumanizácie a vykorisťovania. Deti pracujú viac ako 12 hodín denne 28 dní v mesiaci, nedostávajú žiaden alebo minimálny plat, sú nútené podieľať sa na aktivitách, ktoré ich napokon celkom pripravia o nevinnosť.

Zdroj: www.wikimedia.org

UNICEF kategorizuje detskú prácu aj podľa počtu odrobených hodín. V prípade detí vo veku od 5 do 11 rokov ide o detskú prácu už v prípade jednej hodiny ekonomickej aktivity alebo najmenej 28 hodinách domácich prác za týždeň. V prípade detí vo veku od 12 do 14 rokov ide o najmenej 14 hodín ekonomickej činnosti a najmenej 42 hodín domácich prác za týždeň.

Naopak, o detskú prácu nejde v prípadoch, keď sa dieťa venuje mimoškolským aktivitám, ktoré sú prospešné pre jeho intelektuálnom a sociálnom vývoji. Ak pomáha svojim rodičom v domácnosti, záhrade či v rodinnom podniku s činnosťami primeranými jeho schopnostiam a veku. Ak táto práca dieťa nijako neohrozuje a nekoliduje s jeho školskou dochádzkou.

Detská práca ako globálny problém

Od roku 2000 do roku 2013 sa počet pracujúcich detí znížil z približne 250 na necelých 200 miliónov v roku 2014. Z nich takmer polovica pracuje v nebezpečných, zdravie a život ohrozujúcich podmienkach.

V roku 2012 bolo najviac detských pracovníkov v Subsaharskej Afrike. Tesne za ňou sa umiestnili krajiny ako Afganistan, Pakistan, Mjanmarsko a Severná Kórea, kde sú pracovné podmienky detí dodnes jedny z najhorších. Detská práca je naďalej rozšírená aj vo zvyšku Afriky – v Kongu, Sudáne, Somálsku, Etiópii, Burundi či Zimbabwe. Vysoký podiel pracujúcich detí je aj v Indii.

Zdroj: www.hoa.africom.mil

Väčšina detí pracuje so súhlasom rodičov alebo je nimi, či inými rodinnými príslušníkmi do otroctva predaná.

Poľnohospodárstvo je odvetvím, ktoré sa v súvislosti s detskou prácou skloňuje najčastejšie. V ňom je to paradoxne práve čokoládový priemysel, kde nájdeme najviac pracujúcich detí. Za poľnohospodárstvom nezaostáva ani textilný priemysel, ťažobné spoločnosti či rôzne domáce výroby.

Tri podoby otroctva

Žobráci zo Senegalu

Sú deti, ktoré navštevujú senegalské školy koránu. Tu ich výučba pozostáva z memorovania vybraných pasáží koránu a z povinného žobrania. Duchovný vody, kňaz, a súčasne učiteľ vyšle svojich žiakov do ulíc s presne predpísanou sumou peňazí, ktorú musia vyžobrať. Ak deti kvótu nenaplnia, neminie ich fyzický trest, bitka a izolácia. V Senegale takto pracuje viac ako pol milióna detí. Zo žobrania sa stal biznis a rodičia týchto detí nijako neodporujú.

Zdroj: www.wikimedia.org

Tancujúci chlapci v Afganistane

Ide o starodávnu prax zvanú Bacha Bazi. Chlapci sa najskôr naučia tancovať a následne sú predaní zámožným zákazníkom. Oblečení v ženských šatách a upravení podľa želania zákazníka, sa stávajú obeťami sexuálneho zneužívania. Taliban túto prax zakázal a naďalej je nelegálna.

Džokeji tiav v Perzskom zálive

Každý mesiac donútia alebo predajú rodičia približne 30 chlapcov, aby sa z nich stali džokeji tiav. Väčšina chlapcov, od veku 3 rokov, pochádza z Pakistanu a Bangladéša. Jednou z aktivít UNICEFu je aj oslobodenie chlapcov a podpora alternatívneho riešenia – robotický náhradníci.

Ako ju zastaviť

Zas a znova je to o aspoň malom, ale významnom kroku každého z nás. V prvom rade o našich voľbách ako konzumentov tovarov a služieb. Nenakupujme veci a nepodporujme spoločnosti, o ktorých sa už vie, že detskú prácu využívajú alebo ju v minulosti využívali. Ak si nie sme istý, mnoho informácia sa dá dnes už dohľadať a spraviť si tak obraz. Jednou z možností je aj stránka http://www.firmhugger.com/, kde možno nájsť aktuálny zoznam etických a zodpovedných spoločností, ktorí obnovujú sami spotrebitelia.

Ďalšou možnosťou je podpora, v akejkoľvek forme, etablovaných a dôveryhodných organizácii, ktoré sa problematikou detskej práce a ochrany práv detí dlhodobo zaoberajú. Okrem organizácie UNICEF určite existuje aj mnoho menších ale zato pôsobiacich viac lokálne.

Tak ako každý iný problém, si aj tento vyžaduje predovšetkým našu pozornosť a vôľu prispieť k jeho riešeniu.

Zdroj:
www.theworldcounts.com
www.theworldcounts.com
www.en.wikipedia.org
www.unicef.org

Titulné foto:
Flickr



zobraziť dalšie