Dnes je 8. decembra a meniny má Marína

Detská práca ako globálny fenomén

16. júna 2021

Nie každá práca vykonávaná deťmi je súčasne detskou prácou. Teda tým, čo si berú na mušku ľudskoprávne organizácie. Čo je a ako vznikol tento fenomén?

Nenechajte sa vyviesť z miery, ak by vás vaše deti chceli obviniť z čohosi protiprávneho a neetického, keď na nich prevediete časť zodpovednosti za domáce práce alebo ich nabádate k letnej brigáde či pomocným prácam mimo školy. Takéto činnosti sú nielen legálne, ale pre deti po viacerých stránkach prospešné. Vďaka práci získavajú nové zručnosti, skúsenosti a pripravujú sa na úlohu produktívneho dospelého človeka. Pod pojmom detská práca sa vo vodách medzinárodného práva a z hľadiska etiky  rozumie čosi celkom opačné.

Zdroj: www.flickr.com

Definícia

Medzinárodná organizácia práce (ILO) definuje detskú prácu ako ekonomickú (platenú či neplatenú) činnosť, ktorá pripravuje deti o ich detstvo, potenciál a dôstojnosť. Ide o mentálne, fyzicky, sociálne či morálne nebezpečnú činnosť, v dôsledku ktorej je narušený mentálny a fyzický vývoj dieťaťa. Detská práca je veľmi často spojená s núteným odchodom zo školy, odopretím ďalšieho vzdelania alebo naopak, dochádza k dvojitému zaťaženiu, kedy dieťa chodí do školy, a súčasne dlho a ťažko pracuje.

Zdroj: www.flickr.com

Či možno nejaké zamestnanie, respektíve ekonomickú činnosť dieťaťa nazvať detskou prácou, závisí od veku, typu práce, množstva odpracovaných hodín, podmienok, v ktorých sa vykonáva, všeobecných podmienok a cieľov v tej ktorej krajine, či vtom ktorom odvetví.

Zdroj: www.flickr.com

Extrémne formy detskej práce

Medzinárodná organizácia práce, a rovnako tak UNICEF zaraďuje do kategórie extrémnych foriem detskej práce otroctvo, oddelenie detí od rodín, vystavenie vážnemu ohrozeniu a chorobám, či život na ulici, často vo veľmi útlom veku. Do tejto kategórie patrí aj prostitúcia, pornografia, produkcia či predaj drog,  mrzačenie a účasť v ozbrojených konfliktoch. Ide o formy dehumanizácie a vykorisťovania. Deti pracujú viac ako 12 hodín denne 28 dní v mesiaci, nedostávajú žiaden alebo minimálny plat, sú nútené podieľať sa na aktivitách, ktoré ich napokon celkom pripravia o nevinnosť.

Zdroj: www.pixabay.com

Geografická podmienenosť

V Európe, Severnej Amerike, Austrálii a na Novom Zélande, sa len zriedka stretneme s tým, že by tu pracovali deti mladšie ako 15 rokov (s výnimkou práce v komerčnom poľnohospodárstve), a to vďaka legislatívnej opore, ktorá sa utvárala v prvej polovici 20. storočia. V Spojených štátoch stanovila zmluva o spravodlivých pracovných podmienkach (Fair Labor Standards Act) z roku 1938, hranicu minimálneho veku 14 rokov pre prácu mimo školskej dochádzky, 16 rokov pre prácu počas školskej dochádzky v rámci jedného štátu a 18 rokov pre prácu, ktorá predstavuje isté riziko.

Zdroj: www.continuum.umn.edu

V rozvojových krajinách, aj v dôsledku nedostatočnej legislatívy a právnej postihnuteľnosti, je fenomén detskej práce aj dnes pomerne rozšírený. Milióny detí, z nich mnohé mladšie ako 7 rokov, naďalej pracujú v lomoch, baniach, továrňach, na poliach či v službách. Na Strednom východe tvoria deti viac ako 10 percent pracovnej sily a vo väčšine Latinskej Ameriky a v niektorých častiach Ázie približne 2 – 10 percent. Nedostatok škôl a chudoba oslabujú reálne pôsobenie obmedzujúcej legislatívy. Tá je v danej situácii chápaná, doslova, ako nepraktická.

Zdroj: www.pixabay.com

Detská práca v číslach

Zo správy, ktorú v roku 2017  vydala Medzinárodná organizácia práce vyplýva, že detskú prácu vykonáva približne 152 miliónov detí, z nich takmer polovica, 73 miliónov vykonáva nebezpečnú prácu. Percentuálne je najväčší podiel pracujúcich detí v Afrike, až 19,6 %. Z celkového počtu, 152 miliónov,  predstavujú 58 % chlapci. Až 48% detí je vo vekovej kategórii od 5 do  11 rokov, 28% tvoria deti vo veku 12 až 14 rokov a 24% deti od 15 do 17 rokov. Najviac, 70,9% ich pracuje v poľnohospodárstve. Za ním nasleduje priemysel (11,9%) a služby (17,2%).

Zdroj: www.wikimedia.org

Podľa najnovších správ UNICEF sa situácia od roku 2016 zhoršila a počet pracujúcich detí stúpol o 8 miliónov. Začiatkom roka 2020  to teda bolo 160 miliónov, čo znamená, že detská práca sa týka 1 z 10 detí na svete. Ide o prvý opačný, teda narastajúci trend za posledných 20 rokov.

Prvé kroky k legislatíve

Organizované medzinárodné úsilie o reguláciu detskej práce začalo s prvou Medzinárodnou konferenciou práce v Berlíne v roku 1890. Hoci sa na nej nepodarilo dosiahnuť konsenzus ohľadom štandardov, založila tradíciu podujatí tohto druhu a dala do pohybu celé hnutie. V roku 1900 bola vo švajčiarskom Bazileji založená Medzinárodná asociácia pre pracovnú legislatívu. Jej myšlienky a predstavy sa v roku 919, po skončení prvej Svetovej vojny, včlenili do Ústavy Medzinárodnej organizácie práce, ktorá existuje dodnes. Jednou z takto včlenených bola aj myšlienka, aby s ustanovenia o detskej práci stali súčasťou medzinárodnej pracovnej legislatívy.

Zdroj:www.flickr.com

Zdroj:
www.britannica.com
www.ilo.org
www.ilo.org
www.unicef.org
www.vedome.org

Titulné foto:
Wikimedia



zobraziť dalšie