Archeológovia pátrajú po zvyškoch pradávnej civilizácie, obývajúcej bájny Doggerland, zaplavený kus európskeho kontinentu.
Vieme, že súčasné usporiadanie kontinentov je výsledkom milióny rokov trvajúceho vývoja Zeme. Dôsledkom pohybu litosferických platní, ich zrážok či rozpadávania. Na podobe kontinentov sa súčasne podpisujú aj klimatické zmeny. Ten európsky, 8 tisíc rokov dozadu, tvoril jednotný celok s Veľkou Britániou. Na miestach, kde sa dnes rozprestiera Severné more bola teda pevnina. Rozľahlá, úrodná a ako sa ukazuje, zaľudnená oblasť – Doggerland.
Z toho, čo sa archeológom podarilo doteraz odhaliť je zrejmé, že šlo o oblasť, kde sa istý čas darilo tak ľuďom ako aj zvieratám. Podmienky vhodné pre život sa tu utvorili vďaka postupnému otepľovaniu, topeniu ľadovcov a odhaľovaniu pevniny. Ešte 12 tisíc rokov dozadu šlo o tundru, na ktorej okrajových oblastiach sa formovala pradávna civilizácia.
Prvé objavy súvisiace s existenciou života v Doggerlande pochádzajú až z roku 1913. Peleontológ, Clement Red objavil pozostatky zvierat a neolitických pracovných nástrojov, ktoré prebudili intenzívny záujem o bádanie v tejto oblasti. Vďaka archeológom, ale aj rybárom, dnes máme k dispozícii pozostatky mamuta, leva a ďalších suchozemských zvierat, niekoľko kusov prehistorického náradia a zbraní. Našiel sa tu tiež fragment lebky Neandertálca, starý 40 tisíc rokov.
Vďaka prekvapivému záujmu ropnej spoločnosti, operujúcej v Severnom mori a jej podpore bolo možné preskúmať Doggerland pomocou sofistikovaných zariadení. Na základe detailného seizmického prieskumu, dokázali vedci zrekonštruovať minulosť stratenej krajiny . Vytvorili digitálny model s rozlohou 46 620 km2 s jej flórou, faunou, obyvateľstvom a jeho spôsobom života až po neodvratný katastrofický koniec.
To, čo umožnilo životu v Doggerlande sa rozvíjať, bolo rovnako príčinou jeho konca, respektíve konca jednej z podôb života v tejto oblasti. Postupné otepľovanie a topenie ľadovca viedlo tiež k zvyšovaniu morskej hladiny a zaplavovaniu pevniny. Keďže však bol tento proces postupný, väčšia časť zvierat aj ľudí mala možnosť migrovať na severozápad, do dnešnej Veľkej Británie, v tom čase pomerne nehostinnej krajiny. Z Doggerlandu sa postupom času stal ostrov, ktorý dnes archeológovia nazývajú Dogger Bank. Ostrov ešte obývala značná populácia lovcov a zberačov, a to až do udalosti, ktorá sa odohrala 6,5 tisíc rokov p. n. l.
Masívny zosuv pôdy, ktorý vytvoril kontinentálny svah Storegga pred nórskym pobrežím, zapríčinil aj vznik 4-5 metrov vysokej tsunami. Tá zničila všetko, čo jej prišlo do cesty. Zaliala Doggerland, respektíve čo z neho ostalo a definitívne oddelila európsku pevninu od Veľkej Británie. Doggerland stíchol a jeho príbeh ostal neznámy ďalších 80 storočí !
Vedecký tím z Univerzity v Bradforde začal s expedíciou, ktorá bude trvať dva roky. Najskôr bude potrebné získať pomocou mapovania morského dna dostatok dát na vytvorenie podrobnejšej 3 D mapy s polohou riek, jazier, kopcov a pobrežia. Analýza mapy pomôže vedcom určiť najpravdepodobnejšie osídlené lokality. Tam následne prebehne detailný archeologický výskum, ktorého cieľom je získať vzorky usadenín obsahujúcich fragmenty pradávnej DNA živočíchov a rastlín.
Ak by sa vedcom podarilo tento cieľ dosiahnuť, začala by sa tak podľa slov profesora Vincenta Gaffneyho, jedného z vedúcich pracovníkov tímu, celkom nová kapitola archeológie.
Práca to teda nebude jednoduchá, keďže ide o prieskum morského dna, kde sa vzorky získavajú určite zložitejšie, než na povrchu. A aj keď sa vedcom podarí určiť najpravdepodobnejšie osídlené oblasti, ešte to nezaručuje ich úspešnosť v získaní potrebných vzoriek. Napokon, ako pri každom veľkom objave, aj tu bude potrebná dávka šťastia.
Možno si však z príbehu o Doggerlande niečo vziať už teraz ? A nakoľko je aktuálny ? Nepíše sa to ľahko, ale istá podobnosť s tým, čomu dnes čelí naša civilizácia tu nepochybne je. Klimatické zmeny, postupné otepľovanie, topenie ľadovcov, zvyšovanie hladín morí …
Ako vidíme, práve tieto fenomény viedli k zaplaveniu obrovskej časti pevniny a jej takmer definitívnemu vymazaniu z mapy sveta a histórie. Preto dúfame, veríme, že podobný osud nepostihne domovy viac ako miliardy ľudí, ktorí dnes obývajú najohrozenejšie pobrežné oblasti.
Zdroj:
www.zmescience.com
www.theguardian.com
Titulné foto:
www.ft.com
