Je celkom bežné, že vo svojom okolí dnes narazíte na vegetariána, vegána, frutariána, punkáča, anarchistu či ekologického aktivistu. Stretli ste sa však už s kombináciou tohto všetkého – s freeganom?
Freeganizmus je v najširšom zmysle slova sociálne- ekologickým (z časti anarchistickým) hnutím, základom ideológie ktorého je odmietavý postoj ku konzumnému spôsobu života, hodnotám kapitalizmu a k neetickému zaobchádzaniu s človekom a prírodou. Jednoduchšie povedané, freeganizmus je reakciou na drancovanie a plytvanie zdrojmi a nekontrolovanú spotrebu. Označenie „freegan“ je zloženinou slov „free“ a „vegan“ – zatiaľ čo vegáni sú charakteristickí tým, že nekonzumujú a nenakupujú žiadne zvieracie produkty, freegáni, aspoň v teoretickej rovine, nekonzumujú vôbec nič, čo by si museli najskôr zakúpiť. A aj keď sa toto označenie často stotožňuje s praxou „dumpster – divingu“, teda ponáraním sa, vyberaním a konzumovaním potravín zo smetných košov, ide o viac, než o potraviny. Freegáni sa snažia naplniť záväzok, že ich život bude stáť, čo najmenej – nielen z hľadiska peňazí, ale aj energie a zdrojov. Hľadajú preto alternatívne stratégie prežitia, v takmer všetkých oblastiach, od stravovania a ošatenia, až po zamestnanie a ubytovanie.
Korene súčasnej podoby hnutia siahajú k alternatívnej scéne anarchistického, punkového a do istej miery aj hipisáckeho hnutia 60. a 70. rokov. Sú predovšetkým potomkami akčnej skupiny Diggers – zoskupenia pouličných divadelníkov, ktoré vzniklo v mekke hipisákov, štvrti Haight-Ashbury v San Franciscu. Víziou Diggerov bola spoločnosť bez peňazí, založená na komunitnom zdieľaní tovarov a schopností. Organizovali dobrovoľné kultúrne podujatia, rozdávali jedlo, budovali dočasné príbytky pre bezdomovcov, zakladali bazáre a second handy. Všetko, čo (nielen) členovia hnutia potrebovali si navzájom vymenili, požičali, darovali, či inak zohnali na ulici.
Samotné slovo „freegan“ sa na scéne objavilo až v roku 1994. Keith McHenry, spoluzakladateľka anarchistickej skupiny Food Not Bombs („jedlo namiesto bômb“), ho zaviedla v súvislosti s iniciatívou, ktorá v tom čase na protest proti mulitarizmu a ako gesto solidarity namiesto charity, zadarmo distribuovala vegetariánske jedlo. Odkazovala tak aj na takú skupinu vegánov, ktorá konzumovala živočíšne produkty, len pokiaľ ich našla vyhodené v smetiaku. Od polovice 90. rokov sa tento pojem rozšíril medzi stúpencov rôznych antiglobalizačných a radikálnych environmentálnych hnutí a v roku 1994 vyšiel tiež prvý oficiálny pamflet, s názvom „Why Freegan?“ („Prečo freegán?“). Autor, niekdajší bubeník kapely Against Me!, Warren Oakes, v ňom freeganizmus definuje ako „anti-konzumeristickú etiku stravovania“. Popisuje v ňom praktiky ako lov v smetiakoch, dojedanie a zber zvyškov potravy z tanierov v reštauráciách, ale aj z polí, pestovanie, barter, ale dokonca aj krádež ako alternatívy ku kupovaniu potravín. Popri praktikách bezplatného stravovania sa v pamflete objavujú aj ďalšie princípy freeganizmu, týkajúce sa zodpovedného prístupu k životnému prostrediu, energetickým a prírodným zdrojom, k zmyslu života. Tie dodávajú hnutiu aj ekologický, sociálny a politický rozmer. Cieľom takto motivovaného konania je ultimátny bojkot všetkých oporných pilierov a praktík trhovej racionality kapitalistického systému.
Kto málo míňa, viac ušetrí. No pre freegánov nie sú úspory ani zďaleka ich hlavnou motiváciou. Každý z nich má mnoho ďalších dôvodov, prečo sa rozhodne žiť týmto spôsobom života. Patria medzi ne najmä nasledujúce:
Ako mnoho vegetariánov a vegánov, aj freegáni sú presvedčení o tom, že priemyselná výroba a chov dobytka je plná krutosti. Podmienky, v ktorých sú tu zvieratá držané a praktiky, ktoré sa s tým spájajú považujú za neetické a neprijateľné. No ich kritika je namierená tiež proti farmám, kde zvieratá žijú síce dôstojne, no samotný vplyv týchto fariem na životné prostredie je negatívny. Znečisťujú ho pesticídmi a produkciou skleníkových plynov. Freegáni preto uprednostňujú využitie potravinového odpadu, produkty z malých lokálnych záhrad alebo vlastnoručne dopestované plodiny.
Freeganizmus nemá na srdci len osud a práva zvierat, ale rovnako aj ľudí a ich životné podmienky v rámci trhovej ekonomiky. Takmer všetko, čo je dostupné na pultoch predajní podľa nich, nejakým spôsobom, niekomu ubližuje. Zamestnancom fariem pesticídy, zamestnancom v priemysle styk s toxickými látkami, zamestnancom v krajinách tretieho sveta neprijateľné pracovné podmienky a nízke platy. A nad tým všetkým, stoja nevinné obete vojnových konfliktov, ktoré sa vedú kvôli míňajúcim sa zdrojom a bohatstvu.
Freegáni sa však, napríklad, nestotožňujú ani s konceptom fair trade. Aj táto produkcia je podľa nich súčasťou kapitalistického deštruktívneho systému, a to už len samotnou logistikou, spojenou s predajom fair trade výrobkov. Najúčinnejším riešením je tak podľa nich nakupovať, čo najmenej, ako je to možné.
Jednou z najzávažnejších výhrad, ktorú smeruje freeganizmus súčasnej masovej produkcii, je rozsah poškodzovania životné prostredia, ktorý sa s ňou spája. Masová produkcia a veľkovýroba znečisťuje naše ovzdušie, pôdu aj vodu, hromadí odpad, ničí lesy a pralesy a spôsobuje postupné vymieranie rôznych živočíšnych druhov. Jedinou cestou, ako tento proces zmierniť je podľa týchto ľudí, prestať ho podporovať – nakupovať čo najmenej (nových) produktov, spotrebovať len to, čo je pre život nevyhnutné a hľadať pri tom menej škodlivé alternatívy.
Stúpenci freganizmu sa odmietajú podriadiť súčasnej rozšírenej predstave o tom, že život musí byť bludným kruhom práce a míňania. Preto sa rozhodli žiť svoj život inak. Tým, že minimalizovali svoje materiálne nároky, si môžu dovoliť pracovať menej. To im zas umožňuje tráviť svoj voľný čas s rodinou či rôznou dobrovoľnou činnosťou. Tá sa veľakrát spája s aktivitami, ktoré majú komunitný charakter a ich cieľom je všeobecné dobro. Životný štýl, spojený s opätovným použitím toho, čo iní vyhodnotia ako nepotrebné, sa podľa stúpencov tohto hnutia viac približuje k prírodnému spôsobu života, ktorým žili naši predkovia – lovci a zberači.
Kto sa chce stať freegánom, mal by dodržiavať isté pravidlá, spojené s týmto životným štýlom. O základných princípoch freeganizmu si však povieme až nabudúce.
Zdroj:
www.en.wikipedia.org
www.thebalance.com
www.moneycrashers.com
Titulné foto:
Unsplash.com by Nathan Fertig
