Život freegána je podľa mnohých životom v šedej zóne. Sú aj nie sú plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Pohybujú sa na pomedzí medzi zákonným a nezákonným a vyvolávajú rozporuplné reakcie.
V predošlých dvoch dieloch, venovaných téme freeganizmu, sme sa sústredili prevažne na popis toho, čo je to freeganizmus, akým výzvam čelí život freegána a akými princípmi sa riadi. Ak ste si články prešli, možno že aj vo vás vyvolal spôsob života týchto ľudí protichodné pocity. U mnohých z nás, obzvlášť v našej krajine, sa predstava obstarávania si základných potrieb zo smetiaku, skládky či zbieraním zvyškov, spája so životom skupín na okraji spoločnosti. A nielen to. Tu sú najčastejšie výhrady, ktoré sú freegánom všeobecne adresované.
Snáď najviac odmietavých reakcií vzniká v súvislosti s vyššie uvedeným dumpster divingom. Z hľadiska verejného zdravia, predstavuje hrozbu už len samotné ponáranie sa do znečistených košov. Okrem špiny, sa v koši môže nachádzať aj nebezpečný odpad, ostré predmety či krysie výkaly. Už tieto samotné sú potenciálne nebezpečné pre ľudské zdravie. Nehovoriac o vyhodenej potrave, ktorá takto môže byť kontaminovaná. Prípadne, ak je po dátume expirácie, možno sa ňou priotráviť.
Zástupcovia zdravotníctva z týchto dôvodov dumpster diving diskreditujú a celkom prehliadajú jeho pridaný politický význam, Freegáni sa týmto výhradám bránia a tvrdia, že sú opatrní. Koše, predtým než do nich vojdú, vždy dobre preskúmajú, zbierajú len bezpečný odpad, nosia ochranné rukavice, rúško a sú dobre oblečení. Väčšina potravín, ktoré konzumujú je zabalená alebo sa dá dobre očistiť. Hovoria tiež, že ide o potraviny nie nejedlé, ale skrátka nepredajné. A čo sa týka špiny, sú presvedčení, že by ňou mali byť stigmatizovaní, naopak tí, čo jedlo vyhadzujú a rovnako politicko- ekonomický systém, ktorý to umožňuje.
Sú freegánske aktivity ako dumpster diving, squatting, divoké farmárčenie či zber na opustených pozemkoch legálne? To závisí výhradne od miestnych zákonov, ohľadom vlastníctva, pohybu a odpadu. V niektorých mestách a krajinách možno prechádzať odpad verejne, v iných len pod rúškom tmy a potajme. Závisí to aj od toho, kde sa smetiak nachádza. Či na sídlisku alebo na súkromnom pozemku. V posledných rokoch boli zatknutí freegáni, napríklad v Anglicku, Belgicku či Francúzsku. Veľa predajní s kvalitnými potravinami, ale aj supermarketov začalo svoje smetiaky zamykať alebo vyhodené potraviny zbavujú obalov, aby boli nekonzumovateľné.
Osídľovanie opustených budov je zväčša nezákonné, rovnako ako vstup na opustený ale súkromný pozemok. Podobné je to aj s obývaním mestských parkov. Z pohľadu freeganov ide o celkom nezmyselné a bezohľadné konanie. Bráni v tom, aby mohlo byť niečo, čo je pre jedného odpadom (aj opustená budova či pozemok), užitočné pre niekoho iného.
Veľmi bežnou kritikou freegánov, sociálne politického charakteru, je označenie ich životného štýlu ako spoločenského parazitizmu. Keby nebolo kapitalizmu, proti ktorému bojujú, nebolo by ani zvyškov, z ktorých môžu žiť. Keby nebolo pracujúcich ľudí, nemohli by si freegáni dovoliť nepracovať, či pacovať len príležitostne. Neprodukujú, ale de facto konzumujú. Tento argument ide až tak ďaleko, že keby sme všetci žili ako freegáni, nikto by nič nevyprodukoval. Žiaden odpad, ale ani žiadnu potravu. A tak je freeganizmus vlastne celkom závislý od kapitalizmu, ktorý sa snaží potláčať.
Freegáni túto kritiku odmietajú a tvrdia, že je slepá k ich komunitným aktivitám, slobodnej práci, tvorivej činnosti, dobrovoľníctvu, ale aj výmennému obchodu či pestovaniu plodín. Freegáni nie sú neproduktívni, ich predstava produkcie je len celkom odlišná od tej, ktorou je charakteristický kapitalizmus.
Existujú tiež výhrady, týkajúce sa pôvodu freeganov. Ide zväčša o ľudí, ktorí pochádzajú zo strednej a vyššej strednej sociálnej vrstvy. Tento život si môžu dobrovoľne vybrať nie sú naň odkázaní, ako chudobní. Namiesto pomoci chudobným, tak skôr rozširujú ich rady, v zmysle spôsobu obživy. V súvislosti s freeganizmom, hovoria niektorí aj o potvrdzovaní rasových stereotypov. V prípade, že ide o freegána s tmavou pokožkou, stáva sa z neho automaticky reprezentant všetkých týchto ľudí. Potvrdzuje sa tak ich status menejcennosti a prehlbuje sociálna exklúzia.
Nech je kritika freegánov opodstatnená alebo nie, jedno im nemožno podľa nášho názoru uprieť. Svojím životným štýlom a hodnotami, ktoré vyznávajú, upozorňujú na patologické javy v našej spoločnosti. Či by sme tak dokázali žiť alebo nie, je otázne. V každom prípade je však toto hnutie pre nás v mnohom inšpiratívne.
Zdroj:
www.moneycrashers.com
www.revolvy.com
Titulné foto:
Wikipedia
