Piť či nepiť? To je otázka. Je pre nás mlieko zdravé alebo nám škodí? A ako je to s jeho produkciou a vplyvom na životné prostredie?
V posledných desaťročiach sa o mlieku ako súčasti našej potravy hovorí čoraz viac, tak v odborných ako aj laických kruhoch. Svoje veľké antré do verejného diksurzu zažilo vďaka stále silnejúcemu kultu zdravého životného štýlu a zdravej výživy. No v posledných rokoch sa jeho produkcia a konzumácia dáva do súvislosti nielen s ľudským zdravým, ale aj s kvalitou životného prostredia. Ako je to kontroverzným témam vlastné, aj v tej o mlieku existujú rôzne názorové tábory, protichodné presvedčenia a odporujúce si fakty. Mlieko buď zatracujú, alebo o ňom hovoria ako o nevyhnutnosti. Pozrime sa ako vyzerá situácia na poli argumentov.
Prvé mlieko, ktoré ako cicavce prijímame je samozrejme to materské (ak dieťa nepije náhrady).U dojčiat je tráviaci trakt ešte nevyvinutý a krátky. Práve v tomto vývojovom stupni ľudského organizmu je mlieko čosi ako super – potravina, ktorá sa významne podieľa na raste tela a kostí. Obsahuje protilátky a proteíny, ktoré nás chránia pred infekciami a utvárajú náš imunitný systém.
Naši predkovia spoznali iné, ako materské mlieko približne pred 11 000 rokmi. Zakladanie prvých poľnohospodárskych komunít šlo ruku v ruke s domestifikáciou prvých dojných zvierat. Kravské, kozie a ovčie mlieko sa stalo súčasťou jedálnička obzvlášť v časoch slabej úrody a ľudia, ktorí k nemu mali prístup získali evolučnú výhodu. Adaptovali sa vyšší príjem mliečnej loktózy vyššou produkciou enzýmu na jej štiepenie – laktázy. Najviac laktázy máme ako deti, v priebehu dospievania sa schopnosť produkovať tento enzým stráca. Až 65 percent ľudí na svete ju stráca hneď po dojčení, čo znamená, že nie sú schopní stráviť viac ako 150 ml mlieka denne.
Ako sme už uviedli, vo vzťahu k účinkom konzumácie na ľudské zdravie existujú protichodné názory. Z tých negatívnych sú najznámejšie intolerancie, alergie, krehké kosti, ale aj kardiovaskulárne choroby či rakovina. O súvislosti medzi mliekom a rakovinou prsníka, hrubého čreva či prostaty pojednáva niekoľko starších štúdii, no ich meta analýza takúto súvislosť napokon nepotvrdila ( s výnimkou rizika rakoviny prostaty, ktoré je vyššie u ľudí, konzumujúcich viac ak 1,25 litra mlieka denne). Rovnako ako sa nepotvrdila ani súvislosť medzi srdcovocievnymi ochoreniami, mozgovou príhodou a celkovou úmrtnosťou a konzumáciou mliečnych výrobkov.
Čo sa týka vplyvu na kosti, je situácia o čosi zložitejšia. U dospelých jedincov nemožno preukázať ani negatívne, ani pozitívne účinky mlieka na stav kostí.
Mnoho ľudí sa obáva predovšetkým prítomnosti pesticídov, antibiotík hormónov v mlieku, ktoré bežne dostať v obchodoch. Tieto obavy by však mali byť neopodstatnené. V prípade pesticídov a antibiotík existuje vo väčšine sveta legislatíva, ktorá prísne stanovuje ich povolené, zdraviu neškodné množstvo. Obsah hormónov v mlieku takisto nepredstavuje pre naše telo žiadnu hrozbu. Bez problémov si s nimi poradia naše tráviace šťavy.
Okrem alergií a intolerancie je teda jediným potvrdeným negatívnym zdravotným účinkom mlieka na naše telo – akné a nevoľnosť pop požití mliečnych výrobkov. A tieto sú naozaj zjavné. Napríklad, odstredené mlieko zvyšuje výskyt a množstvo akné až o 24 percent. Alergie na mlieko sa vyskytujú do veľkej miery u detí a vo všeobecnosti platí, že s pribúdajúcim vekom postupne odznievajú.
No nemusíte ho piť, aby ste boli zdraví. Či už ide o materské, kravské, kozie, ovčie alebo ťavie platí, že mlieko je nutrične bohatým nápojom. Obsahuje všetky nevyhnutné makroživiny a mnoho mikroživín. Preto je vhodnou súčasťou stravy najmä v chudobnejších regiónoch sveta, obzvlášť v prípade detí. Vo všeobecnosti je hodnotným zdrojom vápnika pre vývoj detských kostí a vitamínov skupiny B pre vegetariánov. Avšak, to neznamená, že neexistujú rovnocenné alternatívne zdroje týchto živín. Prečo by nás mali zaujímať?
Na rozdiel od vplyvu na ľudské zdravie ukázali meta analýzy štúdii zameraných na životné prostredie, že produkcia mlieka výrazne vplýva na globálnu klímu. Viac ako tretina poľnohospodárskej pôdy sa využíva na kŕmenie pasúcich sa zvierat, vrátane dojného dobytka. Aj napriek poklesu od roku 1990 je výroba mlieka zodpovedná za 3 percentá svetových emisií. Je to teda viac ako v prípade existujúcej leteckej dopravy.
Rovnako ako pri produkcii mäsa aj v prípade mlieka ide o obrovský biznis. Dobytok a dojné zvieratá sa chovajú v továrenských farmách, v otrasných podmienkach a za nepredstaviteľného utrpenia. Napríklad kravy sú opakovane oplodňované a krátko po pôrode oddelené od teliatok. Po tom, čo už nie sú schopné produkovať dostatok mlieka, vedie ich cesta priamo na bitúnok.
V súčasnosti viac nie je možné prehliadať, že drvivá väčšina mlieka, ktorú dnes konzumujeme, pochádza z priemyslu, ktorý skrátka masovo týra zvieratá a prispieva ku klimatickým zmenám.
Z rastlinných alternatív mlieka sa tomu kravskému, čo do obsahu proteínov a živín, vyrovná len sójové. Ostatné, mandľové, ovsené, kokosové atď. sú dodatočne obohatené o vitamíny a vápnik. Rastlinné alternatívy majú omnoho menší dopad na životné prostredie. Pri ich výrobe sa spotrebuje výrazne menej vody, pôdy aj energie.
Vo vývoji je však aj ďalšia alternatíva, ktorá by onedlho mohla byť dostupná – laboratórne vyrobené mlieko. Jeho výrobou sa v súčasti zaoberá niekoľko start-upov. Nutrične identické s mliekom zo zvierat ho možno vyrobiť prostredníctvom fermentácie za spolupráce geneticky modifikovaných baktérií. Na rozdiel od rastlinných variantov obsahuje kazeín a srvátkový proteín, vďaka čomu z neho možno vyrobiť syr.
Zdá sa, že je to teda napokon znova otázka osobnej voľby ako aj spoločenskej zodpovednosti. Ako jednotlivci aj ako spoločnosť musíme zaujať postoj k produkcii mlieka, na základe informácii, ktoré máme, nášho vzťahu k planéte a zvieratám.
Zdroj:
www.youtube.com
Titulné foto:
Pixabay
