Dnes je 20. júla a meniny má Ilja/Eliáš

Minimalizmus ako životný štýl

23. januára 2019

„Minimalizmus je spôsob, ako si nezničiť planétu a životné prostredie. Musíme sa vrátiť k jednoduchosti, aby sme sa nezbláznili a naše potomstvo malo čo dýchať a kde žiť.“

Pojem minimalizmus evokuje predstavu čistého jednoduchého priestoru, účelne a stroho zariadeného, s jednoduchými tvarmi a jemnými farebnými kombináciami. Všetko pôsobí uhladene a jednotne. Nič nie je navyše. Minimalizmus však už dávno prekročil hranice architektúry a v súčasnosti sa často skloňuje v súvislosti s trvaloudržateľným životným štýlom. Čo to presne znamená, žiť ako minimalista, sme sa opýtali tej najpovolanejšej. Pozhovárame sa s Andreou Richardson, ktorá materiálne uspokojivý život vymenila za minimalizmus a objavila nielen krásu, ale aj šťastie v jednoduchosti.

Andrea Richardson
Foto:Michaela Machanova Photography

Ako by ste zhrnuli pojem minimalizmus. Kedy a kto sa môže považovať za minimalistu? Čo je hranicou medzi konzumom a minimalizmom? 

Minimalista je každý človek, ktorý si uvedomí, že materiálne veci mu prinášajú menej a menej potešenia. Začiatok minimalizmu je stav, keď nám to začína prekážať, keď prebytok v domácnosti a preplnený kalendár ovplyvňuje našu náladu, vzťah s deťmi či partnerom a chýba nám celkový pocit pohody.

Je to stav uvedomenia si hlbšieho zmyslu života.

Minimalizmus znamená menej nakupovať, menej upratovať, menej mať čo stále robiť.

Človek sa zobudí a začne byť z konzumu unavený a spýta sa: Načo mi toto vlastne všetko je?

Konzum je, keď len berieme a spotrebúvame, aj napriek tomu, že to nepotrebujeme. A keď to potrebujeme, namiesto toho, aby sme porozmýšľali, ako si to vytvoriť, ušiť, napiecť, požičať alebo nájsť alternatívu, utekáme si to kúpiť do obchodu.

Minimalizmus je opak spotreby, taký návrat k normálnosti. Nie je to nič prevratné, ľudia takto žili tisíce rokov.

Veľa ľudí nakupuje a obklopuje sa vecami, pretože im to prináša šťastie. Hoci je to povrchné, konzumu holduje väčšína obyvateľstva vyspelých krajín. V čom tkvie táto zakódovana potreba a ako sa to dá „prekódovať“?

Myslím si, že obrovský podiel na konzume majú sociálne médiá. Denne si dobrovoľne necháme podsúvať, ako máme vyzerať, čo máme mať oblečené, čo nás spraví šťastnými. Je to taká odfiltrovaná hyperrealita. Ja by som každému odporúčala digitálny detox: limitovať čas na sociálnych sieťach, prestať čítať bulvár, lesklé magazíny plné reklám, negatívne správy a vyhnúť sa veľkým nákupným centrám.

Rozhodnime sa, kam smerujeme našu pozornosť. Z nakupovania by sme si mali spraviť úplne iný zážitok – podporiť malých remeselníkov a lokálne trhy, menšie supermarkety, kde poznáte predavačku. Pomáha aj začať niečo robiť rukami – kreatívne hobby, alebo sa viac hýbať či chodiť do prírody. Príjemné pocity nám z takejto činnosti ostanú dlhšie. Nakupovanie je len zlozvyk, ktorý sa dá odnaučiť, vie však prerásť do závislosti.

Foto:Petronella Photography

Čo bolo tým impulzom, presedlať na minimalistický životný štýl a kedy ste sa s ním prvýkrat stretli, resp. kedy Vás oslovil?

Podnetom pre mňa bola frustrácia z našej domácnosti – namiesto toho, aby sme si užívali náš domov, neustále sme s ním bojovali – bol preplnený, deti sa stále hádali a napriek množstvám hračiek sa dlho nezahrali, ja som sústavne len upratovala, zbierala veci zo zeme, a hádala sa s manželom, kto je na rade s umývaním riadu. Vedela som, že máme vecí priveľa a hľadala spôsob ako ich zredukovať. Natrafila som na minimalizmus a webstránku podobne zmýšľajúcej mamy. Zdalo sa mi to ako riešenie mojej situácie a z toho sa potom odrazila celá zmena nášho životného štýlu.

Aké boli minimalistické začiatky? Ako to prebiehalo? Spravili ste veľké upratovanie, presťahovali sa, zapálili ste na dvore veľký oheň? Čoho všetkého ste sa vzdali?

V prvom rade som sa pustila do hračiek a potom do môjho šatníka. Cítila som, ako sa mi psychicky uľavilo, videla som, ako sa takmer okamžite zmenilo správanie detí a v akej inej atmosfére prebiehal rodinný večer. Pokračovala som vo vytrieďovaní celej domácnosti, predávali sme prázdne skrine a police, a nakoniec sme vymenili náš velikánsky dom za oveľa menší a úspornejší. Zistili sme, že nepotrebujeme žiť na takom veľkom priestore. Obrovský dom z nás vysával energiu a nemali sme čas na seba a na deti.

Premena bola dôsledná, alebo podľahnete ešte občas pokušeniu a kúpite si krásnu kabelku z výkladu v zľave aj Vy?

Chýb už robím menej, ale ešte stále sa mi to stane. Postupom času sa človek vycvičí v tom, čo funguje a čo nie. Ja už perfektne poznám svoje slabosti a viem, čomu sa mám vyhýbať. Vytrieďovanie samotné je bolestná lekcia – presne vidíme, kde sme zbytočne povyhadzovali peniaze a aký bol za nimi príbeh – smútok, zlý deň v práci, hádka s kolegom, nespokojnosť s výzorom a podobne. Rada si však doprajem a odmením sa, teší ma, keď si na danú vec zarobím, počkám a dôsledne premyslím. Preferujem kvalitu najmä v topánkach a oblečení. Už nemám problém kúpiť si niečo fakt drahé, ale tá radosť, keď otvorím skriňu a všetko v nej ma teší a vyzerá dobre.

Ako reagovala na zmenu Vaša rodina?

Manžel je veľmi finančne zodpovedný a konzervatívny človek, vnímal to najmä z hľadiska šetrenia na našich výdavkoch. Keď videl, aký efekt malo minimalizovanie na moju náladu a ako sa nám ľahšie doma spolu fungovalo, načisto sa prekonvertoval aj on.
Deti boli pred pár rokmi ešte príliš malé, aby mi do triedenia ich hračiek mohli hovoriť, teraz sa zabavia s tým, čo je a sú spokojné. Zvykli si, že nedostanú každú plastovú somarinu, na ktorú si pomyslia. Už je pre nich normálne nezízať v reštaurácii do tabletu, ale pekne sedieť a slušne čakať a stolovať.

Foto:Petronella Photography

Prečo nám minimalizmus prospieva? Aké sú dôvody, aby ľudia vyspelej časti sveta presedlávali na minimalizmus?

Minimalizmus mi úplne zmenil myslenie, kedysi som behala po obchodoch a celý deň rozmýšľala nad dokonalou domácnosťou, vyparádených deťoch, dekoráciách, kuchynských výdobytkoch a mojom výzore.

Pochopila som, že veci a materializmus sú veľmi prchavé a dobrý pocit z nich trvá len krátko. Po odchode z nákupného centra som mala guču v žalúdku, nevedela som si to vysvetliť. Prenasledoval ma pocit viny a nespokojnosti.

Minimalizmus je však aj jediný spôsob, ako si úplne nezničiť planétu a životné prostredie. Musíme sa vrátiť k jednoduchosti – v prvom rade z dôvodu sebeckého – aby sme sa nezbláznili a v druhom rade – aby naše potomstvo ešte malo čo dýchať a kde žiť. Na svet sme prišli ako minimalisti a tak by sme z neho mali aj odísť.

Ako sa dá zlúčiť minimalizmus s modernými nárokmi na komfort?

Stačí si uvedomiť, ako málo potrebujeme k tomu, aby sme sa mali dobre. Kedysi ma rozhodilo, že som nemala kondicionér na vlasy alebo papierovú utierku v kuchyni.
Som rada, že žijeme v byte s kúrením a teším sa aj chladničke, v žiadnom prípade by sa mi nechcelo žiť asketicky niekde v lese so suchým záchodom.
Ak by k tomu však došlo, zvládla by som to:)

Komfort mám rada, a je to pomerne veľká prekážka pri minimalizovaní, najmä ak máte malé deti. Keď som unavená, chcem pohodlie a skratku.

Vyriešila som to tak, že kupujem len to, kde mi naozaj daná vec šetrí čas a zjednodušujem si život. Vzdala som sa celého radu kozmetiky ale nie vlhčených utierok na detský zadok 🙂 Vzdala som sa strieborných príborov, pohárov na brandy ale nie toastovača na hrianky.

Čo mi pomáha je aj vystúpiť zo zóny komfortu cestovaním v menej civilizovaných krajinách alebo v divočine – chata, kempovanie. Človek sa naučí byť sebestačnejší, nájde si alternatívy a potom vie tieto skúsenosti preniesť do moderného života.

Čomu sa poteší minimalistka?

Juj, som veľký knihomoľ a zbožňujem skicáre, farebné ceruzky, žurnále a denníčky. Z kníhkupectva ma dostanete len párom volov 🙂


Ak Vás koncept minimalizmu oslovil, sledujte Andrein blog Som minimalistka a dozviete sa viac.



zobraziť dalšie