Prezrádza to júnová správa o stave populácie OSN. Hranicu tamer jedenástich miliárd by sme mali dosiahnuť do konca nášho storočia.
Správa o stave populácie OSN z tohto roka je už 26 revíziou globálneho demografického prehľadu a demografickej predikcie, ktorú od roku 1950 vydáva oddelenie pre ekonomické a sociálne záležitosti OSN. Podľa správy zohľadňujúcej demografické trendy v 235 krajinách, by naša planéta do roku 2050 mala mať 9,7 miliardy obyvateľov a do konca storočia by mala dosiahnuť hraničných 11 miliárd. Populačný nárast však bude nerovnomerný. Podľa predikcie by najväčší nárast populácie mala zažiť Subsaharská Afrika. Naproti tomu dôjde v Ázii, Európe a Latinskej Amerike k výraznému spomaleniu populačného rastu.
Správa potvrdila, že globálna populácia starne, a to z dvoch dôvodov – zvyšujúca sa priemerná dĺžka života a znižujúca sa pôrodnosť, v čoraz väčšom počte krajín. Pre porovnanie, začiatkom 20. storočia bola priemerná globálna pôrodnosť zhruba 6 detí na ženu. Do roku 1990 klesla na 3,2 dieťaťa na ženu. V poslednej správe je uvedené číslo 2,5 dieťaťa na ženu. Podľa predikcie sa toto číslo zníži na 1,9 do roku 2100 a v novom storočí možno očakávať globálny pokles populácie. Tieto priemery neplatia pre už spomínanú Subsaharskú Afriku, kde by sa do roku 2050 mal počet obyvateľov zdvojnásobiť.
I keď je nová predikcia pre koniec storočia optimistickejšia než bola pred niekoľkými rokmi, kedy sa odhadovalo, že do roku 2100 bude na planéte 15 miliárd ľudí, problematická môže byť skutočnosť, že veľká väčšina nového obyvateľstva bude pochádzať z najchudobnejších regiónov sveta. Migrácia sa tak stane výrazným fenoménom, ktorý bude sprevádzať nastávajúce demografické zmeny. A budú to práve zmeny veľkosti, zloženia a distribúcie populácie, ktoré výrazne ovplyvnia dosahovanie 17 Cieľov udržateľného rozvoja (SDGs – Sustainable Development Goals), teda cieľov globálnej environmentálnej agendy OSN.
Popri prílive imigrantov sa budú musieť mnohé krajiny popasovať so znižovaním a starnutím vlastnej populácie a nízkou pôrodnosťou. Od roku 2010 klesla populácia o viac ako 1% v 27 krajinách. Od roku 2019 do roku 2050 bude takýchto krajín a oblastí približne 55, pričom v 26 z nich, klesne populácia najmenej o 10%. Napríklad v Číne by za tento čas malo ísť o 2,2 percentný pokles, čo predstavuje 31,4 miliónov obyvateľov.
Starnutie populácie predstavuje záťaž pre ekonomický a sociálny systém krajín. Do roku 2050 by mal byť každý štvrtý obyvateľ Európy a Severnej Ameriky starší ako 65 rokov. Počet obyvateľov po osemdesiatke by sa mal dovtedy strojnásobiť, zo zhruba 143 miliónov v súčasnosti na 426 miliónov v roku 2050. Pomer obyvateľov v produktívnom veku (25 – 64) a obyvateľov starších ako 65 by mal byť najmenej 3:1. Už dnes je 29 krajín pod hranicou 3 a podľa správy do roku 2050 tu bude 48 krajín pod hranicou 2.
Posledná správa o stave populácie je zároveň výstrahou. Jeden z autorov správy, Thomas Spoonberg hovorí, že rozvinuté krajiny sa už teraz musia pripraviť na tieto skutočnosti. Musia zabezpečiť slušné životné podmienky svojmu starnúcemu obyvateľstvu, zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv, ekonomickú bezpečnosť, prístup k primeranej lekárskej starostlivosti, prístup k celoživotnému vzdelávaniu a vytvoriť fungujúci systém podpory.
Ešte väčšia úloha však čaká na krajiny s najväčším predpokladaným populačným rastom. Tie budú čeliť výzvam súvisiacim s riešením chudoby, hladu, podvýživy a sociálnej nerovnosti. Budú musieť posilniť predovšetkým svoj zdravotný aj vzdelávací systém a sprístupniť základné služby obyvateľom.
Nastávajúce populačné zmeny budú napokon globálnou výzvou a úlohou pre medzinárodné ustanovizne a organizácie.
Zdroj:
www.un.org
www.population.un.org
www.newatlas.com
Titulné foto:
Flickr
