Pamiatka zosnulých, či ako sviatok bežne nazývame, dušičky, sa nezadržateľne blíži. Svedčia o tom obchody a trhy do prasknutia preplnené plastom.
Prvé dva novembrové dni sú už niekoľko storočí časom, kedy na zosnulých svätcov, ale aj blízkych, myslíme o čosi intenzívnejšie. Je to tiež príležitosť pre spoločne strávené chvíle v kruhu rodiny, ktorá sa zvykne zísť z rôznych kútov krajiny, či zpoza hraníc. Tento sviatok má nepochybne svoju špecifickú atmosféru, jedinečný druh intimity a dôstojnosti. Nuž, a práve preto, by bolo dobré, keby sme toto všetko vedeli pretransformovať aj do nášho spotrebiteľského správania. Či sa nám to páči alebo nie, aj dušičky sú už komerčným sviatkom. A aj keď sa o tom hovorí čoraz viac, ešte vždy v ňom prevláda kult plastu. Cenovo dostupné, akciové kopy umelohmotných predmetov, popravde, zväčša zbytočností, si vynucujú našu pozornosť. Nejde pritom o žiadnu novinku, že aj dušičky a spôsob, akým si uctíme pamiatku svojich blízkych, môže byť ohľaduplný k životnému prostrediu. Pozrime sa na najčastejšie nakupované dušičkové symboly.
Áno, dalo by sa súhlasiť s tým, že na hrob patria. Nezabúdajme však, že sú len symbolom, dočasne zastupujúcim náš vzťah k zosnulému. Nemusia na hrobe vydržať mesiac, či dva. Úplne postačujúce budú preto tie živé. Jednoznačne majú prednosť pred umelými. Sú krajšie a rovnako dostupné ako umelé. Ideálne v črepníku, ktorý možno po ich odkvitnutí znova použiť. Krásnym gestom však môže byť aj vysadenie malého kríčku či stromčeka v blízkosti hrobu, ak je taká možnosť. Prijateľnou voľbou sú aj kvety vyrezané z dreva.
Z ihličia, dreva, prírodných materiálov. Vkusné, jemne a s citom zdobené tak, aby po tom, čo ich ošľahajú jesenné dažde a zimné vetry dôstojne spočinuli na komposte či v bioodpade. Vence z prírodných materiálov nemusíte ani kupovať, pretože si ich môžete aj sami vyrobiť. Vami zhotovený veniec bude mať skutočnú symbolickú a citovú hodnotu. Do výroby môžete navyše zapojiť aj svoje deti a pritom im, napríklad rozprávať o milovanej osobe, na pamiatku ktorej ho spolu vyrábate. Materiál naň získate priamo z prírody, pri prechádzke parkom, lesom, v záhrade a prípadne na povale či v špajze. Voľte ich s ohľadom na jednoduchú následnú recykláciu.
Najrozšírenejšie a najdostupnejšie náhrobné sviečky sú tie parafínové. Teda sviečky z ropy, o ktorých škodlivosti sa takmer nehovorí. Pri horení uvoľňuje parafín do ovzdušia zdraviu škodlivé látky, ide skrátka o horiacu chemikáliu. Ak na hrobe zahorí z času na čas jedna malá sviečka, ktorá po vyhorení skončí v zmesovom odpade, nie je to nič strašné. No predstavte si tú masu horiacich svetielok na dušičky… Aj v prípade sviečok existujú ekologické alternatívy – stearínové, vyrobené z rastlinných alebo živočíšnych tukov. Najlepšou z nich je však sviečka z pravého včelieho vosku. Áno, je drahšia, ale možno postačí jedna za rodinu… Znova, ide o symbol. Koniec koncov, nemusí horieť ani na hrobe, ale pokojne u vás doma, počas celých dvoch sviatočných dní.
Preč s tými plastovými, ktoré sa ako veže týčia naskladané v uličkách hypermarketov. Uprednostnite kvalitu, číre sklo a kov. Dva najlepšie recyklovateľné materiály. Kahanec či lampáš môže pochádzať aj z domácej výroby. Sklenený pohár ozdobený prírodným materiálom nemôže nič pokaziť. Práve naopak. Ak navyše ozdoby prilepíte biologickým rozložiteľným, a teda netoxickým lepidlom, bude to nádhera.
Naozaj to nie je veľa. Stačí len otvoriť oči a zvoliť si zodpovednejšie, ohľaduplnejšie, s úctou… prírodné a recyklovateľné materiály sú vo väčšine prípadov aj omnoho estetickejšie a vkusnejšie. A hoci pripúšťame, že vkus máme rôzny, sme presvedčení, že prírodne zdobený cintorín aj ako celok pôsobí oveľa pokojnejšie, harmonickejšie a dôstojnejšie, než ten zaplavený nevkusným farebným plastom a celofánom. Napokon, aj tu je potrebné prijať istú dávku dobrovoľnej skromnosti. Dušičky predsa nie sú súťažou o najviac a najhonosnejšie vyzdobený hrob … alebo?
Titulné foto:
Pixabay