Začal Advent. A s ním aj predvianočný zhon. Skutočná hodnota tohto sviatku však kdesi uviazla. Stačí pritom málo, aby sme ju dokázali oživiť a udržali aj pre ďalšie generácie.
Advent – čas vymedzený 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša. Zapľujeme sviečky na adventnom kalendári a skrášľujeme svoje domovy vianočnou výzdobou. Robíme plány na vianočné prázdniny – bude tento rok lyžovačka? Príde k nám tento rok svokra? A čo starí rodičia? Všetko treba naplánovať a zabezpečiť. Nakúpiť. Začíname piecť vianočné koláče a pomaly zhromažďujeme vianočné darčeky. Niektorí si už dokonca postavili aj vianočné stromčeky. Skutočný význam Adventu sa však z našich priorít vytráca.
Pre kresťanov je Advent obdobím duchovnej prípravy na príchod spasiteľa. Je to obdobie, ktoré okrem kajania v sebe nesie aj symboliku čakania na narodenie Ježiša. V dnešnom ponímaní ide skôr o spomienku na narodenie Ježiša, napriek tomu je Advent najmä o očakávaní Vianoc a v tom tkvie čaro tohto obdobia. Pripomína nám to adventný kalendár, v ktorom si naše deti počnúc prvým decembrom otvoria každý deň jedno okienko, a tak si odpočítavame spolu s nimi dni až do príchodu Štedrého dňa. Ďalším symbolom Adventu je adventný veniec, ktorý sa pôvodne vešal na dvere a bol bez sviečok. Až v 19. storočí istý nemecký protestantský pastor položil na veľký drevený kruh 19 malých a 4 veľké sviečky, ktoré postupne zapaľoval každý deň v čase Adventu, v nedeľu sa rozhorela veľká sviečka. Adventný veniec so štyrmi sviečkami, ako ho poznáme dnes, je teda skrátenou verziou.
Oba tieto symboly nám pomáhajú v čakaní na Vianoce a nielen to. Podnecujú v nás čaro očakávania. Je to magický pocit, ktorý stojí za to dostatočne si vychutnať. Advent nám dáva príležitosť rozjímať. Dáva nám možnosť v pokoji uvažovať nielen nad zmyslom Vianoc, ale i sebou samým. Vianoce majú v kresťanskej kultúre významné miesto bezohľadu na cirkevnú príslušnosť. Všetci ich vnímame ako sviatky pokoja a pohody. Majú v sebe neutíchajúce čaro. Ich atmosféra nás robí citlivejšími, lepšími k sebe navzájom. Myslíme na tých, ktorí potrebujú pomoc, a hoci ju potrebujú počas celého roka, je to práve na Vianoce, keď sa v nás zázračne prebudí súcit a láska. Cítite to iste aj Vy – Vianoce z nás robia lepších ľudí.
Jedným z odvodených posolstiev Vianoc je dávať. Ako iste viete, symbolika darovania má pôvod v daroch, ktoré malému Ježiškovi priniesli traja králi. Moderná spoločnosť túto tradíciu priviedla do extrémnych rozmerov. A tak sa naháňame za nákupmi a v mysli počítame, či máme pre každého blížneho dostatok darčekov. Skúmame, či sú ozdoby na vianočnom stromčeku podľa posledných trendov, hoci tie najkrajšie sú tie, ktoré vyrobíme ručne spolu s deťmi počas zimných večerov. To isté platí pre darčeky pod stromčekom.
Neraz som sa stretla s názorom, že darovaná vec by mala byť nová, teda, že by nemala byť z druhej ruky. Keď som bola malá, bolo bežné dostať od Ježiška vec, ktorú už pred tým niekto použil. Či už išlo o oblečenie či hračku. Keď sme spolu so sestrou tento rok riešili vianočné darčeky pre naše deti, snažili sme sa okrem toho, aby nedostali príliš veľa – čo sa ukazuje ako najväčší problém – aby dostali to, čo skutočne poteší ich detskú dušu. Pri hľadaní istého darčeka sme však natrafili len na second hand verzie, ten konkrétny darček sa skrátka už nedá zohnať nový. Tak rýchla je pominuteľná súčasná „hodnota“ vecí. Aby som však neodbáčala, sestra sa ma s malou dušičkou spýtala, či môže aj pre moju dcéru zadovážiť „tú vec“ z druhej ruky, jemne opotrebovanú. Okamžite som súhlasila. Nieže by neexistovala iná možnosť. Naopak, takýto návrh som prijala s nadšením. A ako im to vysvetlíme, že je to už opotrebovaná vec? Jednoducho. Povieme im, že to kedysi priniesol Ježiško iným deťom a ony to už nepotrebujú, tak to tento rok priniesol vám. Žiadna veda. Deti sa naučia prijímať takéto niečo ako samozrejmosť a snáď im to vštepí aj schopnosť vážiť si veci, starať sa o ne, aby ich po nich mohol používať ešte niekto ďalší.
Veci sa kedysi len tak nevyhadzovali. Posúvali sa ďalej. A dokázali urobiť radosť. Niekedy aj dvojitú, keďže sme v nich cítili dušu človeka, ktorý ich používal pred nami. Našu starú mamu, či staršieho brata… Z nevyhnutnosti a snáď aj z nedostatku sa takýto princíp u nás kedysi často objavoval. V dnešnej rýchlej dobe, keď sa veci vyrábajú s krátkou životnosťou, len aby čo najskôr vznikla potreba ich nahradiť novými, je to triezvy a uvedomelý prístup, ktorým podporujeme trvaloudržateľné princípy. Skúste pre zmenu zapojiť vašu fantáziu, nájdite si viac času, vytvorte priestor pre menší počet darčekov, ktorých ekonomická hodnota bude nižšia, ale ich duchovná bude niekoľkonásobne väčšia. Vychutnajme si v pokoji a naplno adventný čas a nech nám jeho posolstvo zotrvá v srdciach čo najdlhšie.
Titulná foto: Unsplash, Gareth Harper
