Je potrebné sa zamyslieť nad tým, čo skutočne potrebujeme. Ak sa vzdáme kvantity, umožníme zemi, aby sa regenerovala. Nová kolekcia potom nemusí vychádzať 6 krát do roka, ale zosúladí sa s prirodzeným a zdravým cyklom zeme a rytmom jej úrodnosti.
V druhej časti nášho sprievodcu sa budeme venovať omnoho príjemnejšej vízii toho, ako môže a mal by vyzerať svet módy. Hovorím svet módy a nie textilný priemysel, pretože koncept, ktorý si predstavíme nie je len alternatívou, ale priam opakom priemyselnej výroby v podobe, v akej ju dnes poznáme.
Ideály súčasnej priemyselnej výroby vôbec (nielen tej textilnej) sú rovnaké ako prevažujúce ideály spoločnosti – rýchlosť, schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa trendom (respektíve nárokom), efektivita v zmysle „veľa muziky za málo peňazí“, či preferencia kvantity nad kvalitou. To je niekoľko základných charakteristík spoločností utvorených a utvárajúcich sa na platforme trhového kapitalizmu. Takáto forma existencie spoločnosti sa veľmi presvedčivo ukazuje ako trvalo neudržateľná. Preto sa v rýchlej dobe nášho ešte rýchlejšieho konzumu vytvárajú miesta, či hnutia odporu. Takým je aj hnutie s označením slow movement, ktoré by sme voľne mohli preložiť ako hnutie za spomalenie, a to spomalenie života a všetkého, čo k nemu patrí. Pod spojením slow food (ako protiklad fast foodu) si preto treba predstaviť návrat k plnohodnotným „tradičným“ potravinám, zdravej strave a kultúre stravovania sa, pod spojením slow living zas taký životný štýl, ktorý je založený na zodpovednom, uváženom a vedomom prístupe k potrebám každodenného života. Slovíčko slow má v tomto prípade nielen svoj bežný význam, ale je rovnako akronymom : s – sustainable – teda trvalo udržateľný; l – local – teda lokálny, miestny; o – organic – teda organický, v zmysle „nie masovo vyrábaný (pestovaný)“; w – whole – teda celkový, ucelený, v zmysle pohľadu na nás a svet okolo, ako jeden vzájomne prepojený celok. A presne na týchto princípoch stojí aj koncept slow fashion, ako samozrejmá súčasť tohto slow hnutia.
Poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa tieto základné princípy pretavili do sveta módy a čo pre nás reálne tento koncept znamená.
Slow fashion výrobcovia sú ľudia, ktorí si uvedomujú, že sú súčasťou navzájom prepojeného širšieho enviromentálneho a spoločenského celku a s týmto vedomím usmerňujú svoje konanie. Pri výrobe oblečenia preto myslia na to, aký vplyv má ich výroba na životné prostredie a ostatných ľudí.
Je potrebné sa zamyslieť nad tým, čo skutočne potrebujeme. Čím menej kúskov oblečenia budeme považovať za must-have v našich skriniach, tým menšia bude aj produkcia, a tým menej prvotného materiálu (ako je napríklad bavlna) bude potrebné vypestovať. Ak sa vzdáme kvantity, umožníme zemi, aby sa regenerovala. Nová kolekcia potom nemusí vychádzať 6 krát do roka, ale zosúladí sa s prirodzeným a zdravým cyklom zeme a rytmom jej úrodnosti.
Pre koncept slow fashion je dôležitá tiež ekologická, sociálna a kultúrna rôznorodosť. Vo svete módy to znamená, že podpore sa tešia inovatívne a odvážne nápady a postupy, nezávislí dizajnéri, originálne produkty, second – handy, vintage, či recyklovaná móda, módny lízing, komunitné krajčírske kluby, či susedské burzy s oblečením. V rámci tejto rôznorodosti sa však kladie dôraz aj na zachovávanie tradície, či už ide o jednotlivé kúsky odevu, materiál, z ktorého je textília vyrobená alebo o techniky jej spracovania, či farbenia.
Za každým kúskom oblečenia je človek, ktorý vstúpil do výrobného procesu pri jeho vzniku. Koncept slow fashion dbá na podmienky, za akých a v akých ľudia pracujú, na dodržiavanie určených pravidiel a ich súlad so základnými ľudskými a pracovnými právami. Každý náš nákup oblečenia by preto malo predchádzať malé štúdium toho, kto a čo sa za akou značkou skrýva.
„Spomalená móda“ je módou šitou na mieru a podľa skutočnej potreby zákazníka. Ten sa môže pokojne stať súčasťou výrobného procesu a participovať napríklad na jej dizajne. Takýto prístup prehlbuje vzťah medzi oboma stranami, ale aj vzťah k samotnému produktu, ktorý viac nie je len jedným z uniformne a masovo vyrobených bezmenných kúskov.
Každé hnutie je o to silnejšie, o čo silnejšie sú väzby medzi jeho členmi. Spolupráca, spolutvorba medzi jednotlivými zložkami módneho reťazca je preto dôležitá pre úspešnosť celého hnutia.
Značky, ktoré sú súčasťou hnutia sa sústredia na to, aby materiály, z ktorých sa ich veci šijú pochádzali z lokálnych zdrojov, ak je to možné. Podporujú tak iných lokálnych producentov a obchod v danej geografickej oblasti.
Dosť bolo meniacich sa trendov! Návrat ku klasike je cesta k dosiahnutiu nadčasovosti. A výroba z kvalitných materiálov zas k dosiahnutiu dlhej životnosti. Každý „spomalený“ dizajnér preto siahne aj po látkach z konope, bio bavlny, či ovčej vlne a spoľahne sa na tradičné strihy pri navrhovaní krásnych a večných kúskov.
Ak máme pri cenách niektorých výrobkov od lokálnych módnych malovýrobcov pocit, že zle vidíme, pozrime sa na ne ešte raz a poriadne. Očami zákazníka, ktorý platí za kvalitu, za oblečenie, ktoré vydrží a ktoré vzniklo v súlade s prírodou, naším zdravým a komfortom, dodržiavajúc pravidlá ľudskej dôstojnosti a spolupatričnosti. Znie to možno ako klišé, ale pravdou ostáva, že ceny v slow fashion obchode zodpovedajú tomu, čo sa za nimi skrýva a nie je to nič, z čoho by nám ostala hlava v smútku, práve naopak.
Inšpirujme sa preto na záver aj slovami Allesandra Michele, jedného z hlavných dizajnérov svetoznámej značky Gucci: „Odolajme mantre rýchlosti, ktorá nás násilne privádza k strate seba samého! Odolajme ilúzii niečoho nového za každú cenu!“ A my už vieme, že cena je privysoká.
Zdroj:
www.nytimes.com
www.notjustalabel.com
www.ethosinternational.com
en.wikipedia.org
