Celosvetový trh s oblečením má dnes hodnotu zhruba 3 bilióny amerických dolárov a tvorí dve percentá svetového hrubého domáceho produktu.
Koľko z nás sa neraz takto poteší zo svojho skvelého úlovku v obchode s oblečením. Veru, nesmrteľne a nadčasovo zaspievala Marika Gombitová svoj part „ó šaty…“ v chronicky známej filmovej piesni. Ošacovanie je neodmysliteľnou súčasťou našej kultúry a má vlastnú, dlhú a pestrú históriu. A od čias, kedy nás prestal zakrývať len figový list, mal odev okrem praktickej aj symbolickú hodnotu. Šaty boli vždy aj ukazovateľom spoločenského statusu. Pekné oblečenie bolo dlhú dobu skôr výsadou, než samozrejmosťou. Obvykle výsadou tých bohatších. Dnes sa pomery trochu zmenili. Masová produkcia oblečenia spôsobila menšiu revolúciu a sprístupnila módu širokej vrstve obyvateľstva po celom svete. Takýto posun by sme mohli chápať ako pozitívum, ako krok k zmiereniu nerovností, či demokratizácii, no to by svet módy nemohol mať svoju hrozivú odvrátenú tvár.
Štatistiky hovoria, že celosvetový trh s oblečením má dnes hodnotu zhruba 3 bilióny amerických dolárov a tvorí dve percentá svetového hrubého domáceho produktu. Z toho najväčšiu hodnotu má módny priemysel určený ženám – 621 miliárd dolárov. Po ňom nasleduje mužský – 402 miliárd dolárov, ďalej trh s luxusným tovarom v hodnote 339,4 miliárd dolárov a o zvyšné tri miesta sa delí móda pre deti, športová móda a móda pre nevesty.
Hoci tieto čísla vyzerajú sprvu celkom šialene, a v každom prípade je podľa môjho názoru nemožné si ich predstaviť, pri menšom myšlienkovom experimente sa nám možno trochu rozjasní. Vychádzajme z faktu, že na našej planéte žije vyše 7 miliárd ( 7, 442 miliárd v roku 2016 ) ľudí a predstavme si, že každý z nich má v skrini jedno tričko, jedny nohavice a jeden kabát. Ak to urobíme, vyjde nám, že je na svete 21 milárd kúskov oblečenia. Ak by sme ich chceli zrátať, pri rýchlosti 1 kus za 1 sekundu, by nám to malo trvať zhruba 627 rokov. Stále šialené? Myslím, že ešte viac, keď opustíme myšlienkový experiment a uvedomíme si realitu našich šatníkov a toho neuveriteľného množstva obchodných domov plných obchodov s oblečením.
Väčšina oblečenia v týchto obchodoch pochádza z tovární v krajinách (takzvaného) tretieho sveta. Jednotkou v produkcii je, ako možno tušíte, Čína. Pripadá na ňu polovica svetovej produkcie obuvi a oblečenia. V roku 2010 sa v Číne vyrobilo 41.3 miliónov ton vlákna. Takáto produkcia sa samozrejme nezaobíde bez istých „vedľajších účinkov“, ročne Čína popri vlákne vyprodukuje aj 3 miliardy ton sadze. Milióny ton látky končia v odpade len preto, lebo sú zle nafarbené, jeden mlyn, ponárajúci tkaninu do farby spotrebuje 200 ton vody na tonu nafarbenej tkaniny a zafarbená voda je nezriedka vypúšťaná z továrne do vodných tokov. Zamorená je však nielen voda, ale aj vzduch. Vďaka textilnému priemyslu vypustí len Čína do ovzdušia ročne 300,600 ton oxidu uhličitého.
Koľko a čoho nás teda naozaj stojí model z výpredaja?
To, že kupujeme veľa, viac než potrebujeme, je možno ťažké, no nevyhnutné si konečne priznať. Za nevinným nákupom v obchodných reťazcoch s komerčnou módou sa toho totiž skrýva oveľa viac. Svojím nákupom totiž podporujeme napríklad detskú prácu. Podľa organizácie UNICEF a Medzinárodnej organizácie práce je v súčasnosti v textilnom priemysle zamestnaných 170 miliónov detí mladších ako 15 rokov. Aby uživili svoje rodiny, opúšťajú školy a nastupujú do tovární, čím je ich osud častokrát spečatený. Napríklad v Kambodži je priemerný plat zamestnanca zhruba 50 centov na deň. Podhodnotená práca, hraničiaca s vykorisťovaním však nie je len realitou Kambodže. Nebezpečné a nedôstojné pracovné podmienky, tlak na výkon, nadľudské nadčasy, to všetko patrí k módnemu priemyslu nielen v krajinách na východ od nás.
Ďalšou veľmi kontroverznou problematikou zo sveta módy je kvalita oblečenia, ktorého kvantá sa vyrábajú v krátkom časovom intervale. Napokon predpokladám, že to všetci poznáme, tričko za 7 eur vyzerá dobre od vyskúšania v kabínke po prvé pranie. „Must have“ tenisky sa nedožijú ďalšieho leta. Popárané trendy nohavice sa párajú veselo ďalej v procese nosenia až do úplného rozpadnutia. Príkladov je mnoho. No my si aj tak nedáme povedať a aj ďalšiu sezónu „rýcho a zbesilo“ pobehujeme po nákupných centrách. Je pozoruhodné, že rýchlosť rozpadu istého kúsku oblečenia za pár eur je veľakrát takmer rovnaká ako rýchlosť zmeny módnych trendov… . Aj preto si tento druh módy a módnej produkcie vyslúžil názov „fast fashion“. Jej tri základné charakteristiky sú uvedená nízka cena, nízka kvalita a rýchla masová výroba (a to sa môže týkať rovnako známych značiek ako tých neznámych). Nezriedka sa však stáva, že okrem nízkej kvality je materiál, z ktorého je takýto fast fashion kúsok vyrobený, navyše zdraviu škodlivý. Farby, do ktorých sa textil máča, môžu obsahovať agresívne či priam toxické látky, ako napríklad olovo. Krajiny, ktoré toto farebné oblečenie exportujú totiž nemajú rovnakú legislatívu a predpisy súvisiace s výrobou ako krajiny, do ktorých sa toto oblečenie dováža.
Problematickým je však už samotný prvopočiatočný materiál, z ktorého prevažne sa textil vyrába – bavlna. Jej zber a spracovanie môžu byť nebezpečné, pretože sa pri nich uvoľňuje prach, ktorý môže obsahovať zdraviu škodlivé pesticídy, plesne a baktérie. Pritom pesticídy sa v bavlne udržiavajú aj pri ďalšom jej spracovaní.
V neposlednom rade pre nás masový textilný priemysel, jeho udržiavanie a podporovanie znamená problém v podobe ton odpadu. Podľa Rady pre recykláciu textilu (Council for Textile Recycling) vyprodukujú len Američania 25 miliárd ton textilného odpadu ročne. Z toho len 15 % je odovzdaných do bazárov alebo na charitu, čo znamená že 85 % odpadu končí na skládkach. Väčšinu tohto odpadu tvoria fast fashion produkty, ktoré si môže dovoliť väčšina obyvateľstva. Preto logicky, so zvýšenou spotrebou oblečenia sa zvýšilo aj množstvo jeho odpadu – konkrétne o 40 % za 10 rokov ( 1999 – 2009).
Znečisťovanie životného prostredia, ohrozovanie vlastného a zdravia iných, detská práca, vykorisťovanie a prehlbovanie nerovností medzi krajinami, to je realita, ktorá sa skrýva za cenou množstva kúskov v našich skriniach.
No nie je treba upadať do depresie, aj táto situácia sa ešte dá zvrátiť. Alternatíva je tu a je čoraz populárnejšia. Jej ústredným heslom je – „spomaľ!“
