Smejete sa často? Ak áno, robíte dobre. Ak nie, jednoznačne s tým začnite. Smiech nie je len mimický prejav pozitívnych emócii, ale aj liek.
Naši ďalekí predkovia sa vraj smiali omnoho skôr, než začali používať rozvinutý komunikačný nástroj, akým je reč. Schopnosť usmievať sa, im umožnila postupne sa združovať do čoraz väčších skupín, keďže smiech bol prejavom priateľstva. Okrem sociálnej funkcie, má však smiech aj pozitívne účinky na naše zdravie. Tu je 9 dôvodov, prečo je dobré smiať sa čo najviac.
Výraz tváre nielen vypovedá o našom momentálnom naladení, ale môže ho tiež ovplyvniť. Na vzniku emócií sa síce výrazne podieľajú nervové vzruchy v mozgu, no svaly na tvári ich dokážu posilniť či dokonca zmeniť. Súčasné štúdie odhalili, že tak pozitívne, ako aj negatívne emócie možno ovplyvniť výrazom tváre, ktorému sa napokon prispôsobí aj prežívaná emócia.
Jedna skupina vedcov tvrdí, že pozitívne účinky možno pripisovať len úprimnému smiechu a skutočne prežívanému pocitu šťastia. Iní sú však, naopak presvedčení, že aj napriek nepriaznivému okoliu, či citovému rozpoloženiu, dokáže nútený smiech vyvolať v človeku dobré pocity. Aj krátky a jemný úsmev podľa nich prináša benefity a nezáleží na tom, či je prirodzený.
V roku 2012 prebehol na Univerzite v Kansase psychologický experiment na vzorke 170 účastníkov, ktorí si hneď po tom, čo sa im podarilo splniť náročnú úlohu, vložili do úst a chvíľu v nich držali drevenú paličku. Účastníci experimentu si pri tom neuvedomovali, že paličky formujú ich tvár tak, ako keby sa usmievali. Zistilo sa, že subjektom, ktoré držali v ústach najväčšiu z troch veľkostí paličiek a najväčší bol aj ich „úsmev“, sa podstatne rýchlejšie znížila tepová frekvencia a omnoho rýchlejšie z nich opadol stres, než u ostatných.
Myslím, že to všetci dobre poznáme aj bez toho, že by nám to musel potvrdiť výskum (ktorý, mimochodom, prebehol v roku 2004 na Univerzite v Pensylvánii). Komunikácia s príjemne sa usmievajúcim zamestnancom v nás zanecháva dobré pocity, povzbudzuje nás k asertívnejšiemu, ale aj priateľskejšiemu prejavu. Zistilo sa tiež, že autentický úsmev, povzbudzuje aj samotných zamestnancov, ktorí sa takto cítia vo svojej úlohe kompetentnejší.
Z psychologického hľadiska pôsobí usmievajúci sa človek dôveryhodnejšie, než ten s neutrálnym či odmeraným výrazom. Štúdia z Pittsburskej Univerzity ukázala priamu súvislosť medzi atraktívnosťou a dôveryhodnosťou známych modeliek a intenzitou ich úsmevu. 45 respondentov za najdôveryhodnejšie označilo modelky, ktoré sa poriadne usmievali.
Pre náš mozog je prirodzené myslieť skôr v negatívnom zmysle, čo súvisí s vrodenými obrannými mechanizmami. Pravidelný smiech posúva našu myseľ do pozitívnejšej polohy a čím viac sa smejeme, tým dlhšie v nej pretrváva. Ak sa smiech stane súčasťou dennej rutiny, vytvára v mozgu takzvané slučky šťastia, ktoré podporujú pozitívne myslenie.
Z neurologického hľadiska, disponuje každý človek čímsi, čo možno nazvať zrkadliace neuróny. Tie sa aktivujú vtedy, keď my sami prejavujeme isté rozpoloženie, ale rovnako vtedy, ak niekoho prejav pozorujeme. V prípade smiechu reagujú tieto neuróny rovnako. Pomáhajú nám tak pochopiť chovanie iných tým, že v nás spúšťajú vnútornú imitáciu pocitov, ktoré odčítame z výrazu iných ľudí. Ak teda vidíme iného človeka smiať sa, zrkadliace neuróny v nás spúšťajú emócie, ktoré pri smiechu zväčša prežívame aj my sami.
Podobne ako pri strese, dokáže smiech uvoľniť aj napätie našich buniek. Bunky totiž dokážu rozlíšiť, čo je pre nich bezpečné a čo nie, nájsť a napraviť problém a vytvoriť si zmysel pre celkovú rovnováhu v tele. Aj z pohľadu biochémie je dnes zrejmé, že naše myslenie má priamy vplyv na funkciu našich buniek. Keď sa smejeme, zmierňujeme napätie buniek a toto fyzické uvoľnenie je výbornou prevenciou mutácií buniek, ktoré spôsobuje stres. Z tohto hľadiska by mohol byť smiech dokonca prevenciou rôznych druhov rakoviny
Pocit šťastia a dobrá nálada idú, aj podľa výskumov, ruka v ruke s vyššou výkonnosťou a väčšou kreativitou. Šťastnejší ľudia pristupujú k problémom komplexnejšie a dokážu nájsť viacero ich riešení. Podľa vedcov súvisí táto skutočnosť s produkciou dopamínu, ktorý, ako sa zdá, zohráva dôležitú úlohu v procese učenia, uvažovania a rozhodovania sa.
Okrem všetkých vyššie spomenutých pozitív, ktoré nám smiech do nášho života prináša, je potrebné ešte spomenúť, že smiech nás nič nestojí, v žiadnom prípade ním netreba šetriť, a práve naopak, je viac než žiaduce, aby sme ho denne okolo seba rozdávali. Preto vám prajeme, aby ste sa ešte tento víkend poriadne nasmiali.
Zdroj:
www.huffingtonpost.com
Titulné foto:
Unsplash by Hybrid
