Najnovšie vedecké odhady hovoria, že za istých podmienok by mohol oceán predstavovať vhodný zdroj potravy pre narastajúcu svetovú populáciu.
Tvrdí to štúdia vypracovaná pre zoskupenie svetových lídrov (High Level Panel) z rôznych oblastí, ktorého cieľom je trvalo udržateľná ekonómia oceánov. Panel pracuje pod záštitou Svetového inštitútu pre zdroje (WRI). Zoskupuje väčšie aj menšie krajiny, pričom zvláštnu pozornosť venuje menej rozvinutým, chudobnejším krajinám, malým ostrovným štátom a komunitám, ktorých prežitie závisí priamo od oceánu. Ako domovská stránka panelu uvádza, ide o otvorené, transparentné, pragmatické, inkluzívne a ambiciózne zoskupenie, združujúce všetkých pod presvedčením, že je nevyhnutné postúpiť k novej zmluve medzi ľudstvom a morom, ochrániť oceán a optimalizovať jeho hodnotu pre ľudstvo. Úlohou panelu je demonštrovať, že prechod k trvalo udržateľnej ekonómii je rozhodujúci pre dosiahnutie trvalo udržateľných cieľov súvisiacich s hladom, zdravím, prácou, energiou, udržateľnými komunitami a globálnymi spojenectvami.
Modré dokumenty, aj tak by sme mohli preložiť súbor 16 štúdií, rozoberajúcich naliehavé výzvy vyplývajúce zo vzťahu oceánu a ekonómie. Na tomto projekte spolupracuje 160 špičkových expertov zo 47 krajín, z ktorých mnohí patria priamo do Expertnej skupiny panelu. Jednotlivo budú štúdie vychádzať do júna 2020 a vytvoria platformu pre Konferenciu o oceánoch, organizovanú OSN v júni v Lisabone.
Prvý z týchto dokumentov – štúdii („The Future of Food from Sea“), bol publikovaný 20. novembra na sympóziu trvalo udržateľného rybolovu v Ríme. Venuje sa otázke potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti, budúcnosti potravín, pochádzajúcich z mora a oceánu.
Morské plody sú nutrične veľmi bohaté, obsahujú vysoký podiel vitamínov, minerálov, nasýtených mastných kyselín a množstva látok, ktoré sa v suchozemskej rastlinnej a živočíšnej strave nenachádzajú.
Vedúci autor štúdie, Christopher Castello, uviedol, že oceán má obrovský, doteraz nevyužitý potenciál stať sa potravinovým zdrojom pre celý svet v nadchádzajúcich desaťročiach. Navyše ho možno využívať pri nižšej uhlíkovej stope ako všetky ostatné zdroje. No bohatstvo oceánu ide ruku v ruke s jeho zdravím. Základným krokom k dlhodobej potravinovej bezpečnosti sú preto radikálne zmeny v prístupe k riadeniu a využívaniu oceánu a s ním spojeného priemyslu.
Nevyhnutná je reforma rybolovu. Efektívnejšie riadenie spojené s prísnymi pravidlami by mohlo jeho produkciu zvýšiť o 20 a v budúcnosti až o 40 percent. Najväčší potenciál však leží v trvalo udržateľnom rozšírení morskej akvakultúry (chov morských živočíchov a plodín). Tá by mala zintenzívniť chov mušlí a morských rias. Sú nenáročné, zlepšujú kvalitu vody, vytvárajú vhodný biotop pre mnohé morské živočíchy a zvyšujú odolnosť pobrežných ekosystémov.
K dosiahnutiu cieľa je potrebná globálna spolupráca na zastavení nadmerného rybolovu, zlepšení jeho manažmentu a presadzovaní šetrných prístupov v morskej akvakultúre.
V štúdii sú uvedené najväčšie existujúce prekážky v oblasti produkcie morských potravín. Ekonomické, environmentálne, aj tie, ktoré vyplývajú zo zle nastavených regulatívnych opatrení. Zároveň dokument ponúka konkrétne reálne kroky k ich prekonaniu a rámec, na základe ktorého môžu vedci a politickí lídri postupne implementovať zmeny v normatívnej oblasti vo vzťahu k lokálnym, regionálnym podmienkam. Nejde však len o zmeny v sektore rybolovu a chovu. Rovnako dôležitá je globálna spolupráca na výzvach týkajúcich sa zmien klímy, znečistenia a degradácie morského ekosystému.
Ak by sa však štúdiou navrhované postupné zmeny podarilo uskutočniť, mohli by sme z oceánu získať 6 krát viac potravy ako v súčasnosti. To by predstavovalo viac ako dve tretiny živočíšneho proteínu, potrebného pre nasýtenie budúcej globálnej populácie.
Zdroj:
www.ecomagazine.com
www.oceanpanel.org
www.dev-oceanpanel.pantheonsite.io
Titulné foto:
Pixabay
