Prvé štatistiky a odhady sú hotové. Opatrenia prijaté vzhľadom na vzniknutú pandémiu pozitívne vplývajú na kvalitu ovzdušia. Znečistenie je výrazne nižšie.
Dôkaz o tom podávajú nielen satelitné snímky, ktoré už vďaka masovokomunikačným prostriedkom stihli obletieť svet. Hotové sú aj prvé merania, analýzy a porovnania vedeckých komunít. Tie jednohlasne hovoria o značnom znížení množstva polutantov a skleníkových plynov nad viacerými regiónmi a mestami, kde sa život „spomalil“, čo je jedno z pomerne obľúbených pomenovaní súčasnej situácie. Vďaka obmedzeniu pohybu, dopravy, výroby a služieb sa za pár týždňov zmenšilo znečistenie a množstvo CO2 na globálnej úrovni. Netešme sa však predčasne. Na špičke jazyka svetových médií ostáva visieť otázka „Čo po- tom?“
Spomenuli sme už snímky, poskytnuté NASA a Európskou vesmírnou agentúrou. Je na nich viditeľný dramatický úbytok oxidu dusičitého. Emisií, ktoré sa do ovzdušia uvoľňujú z dopravy, priemyslu a elektrární. Toxický mrak nad čínskymi mestami sa takmer rozplynul a nebo opäť zmodralo.
Čínske ministerstvo životného prostredia vyhlásilo, ako uvádza CNN, že priemerný počet dní s dobrou kvalitou ovzdušia v danom ročnom období sa za dva mesiace zvýšil o 21,5 %. Podobne je to aj s oxidom uhličitým, ktorý má na svedomí spaľovanie fosílnych palív, v Číne predovšetkým uhlia. Od 3. februára do 1. marca nameralo Centrum pre výskum energie a čistého vzduch (CREA) 25 % úbytok CO2. Vzhľadom na to, že Čína zodpovedá za 30 % globálnych emisií, nie je to vôbec málo. Podľa CREA ide o 200 miliónov ton CO2, čo je viac ako polovica priemernej ročnej produkcie emisií v Británii.
Po Číne je druhou vírusom najviac zasiahnutou krajinou Taliansko. Aj Taliani dlhodobo čelia problému so znečisteným ovzduším. V posledných rokoch tu platí dokonca zákaz riadenia dieselových áut počas dní, kedy množstvo smogu v mestách ohrozuje zdravie ich obyvateľov. A práve v industriálnej oblasti Po Valley (ale všeobecne na severe krajiny), kde je kvalita vzduchu najhoršia, má najkritickejší priebeh aj súčasný vírus. Satelitné snímky a ich analýza svedčia aj v tomto prípade o značnom znížení polutantov a celkovo smogu v ovdzuší. Podrobný prehľad ponúka dostupná analýza Univerzity Bocconi zverejnená v priebehu uplynulého týždňa.
Španielske ministerstvo dopravy takisto zverejnilo informáciu o 14 % úbytku emisií v Madride, v čase dopravnej špičky. Európska komisia postavila minulý rok hlavné mesto pred súd, za nedodržanie emisných limitov, stanovených úniou. Ich prekročenie znamenalo súčasne zdravotné riziko pre obyvateľov metropoly.
Podobné informácie prichádzajú aj z ľudnatého New Yorku, kde premávka klesla o viac ako tretinu. Vedci z prestížnej Kolumbijskej Univerzity hovoria o 50 % poklese oxidu uhoľnatého v porovnaní s hodnotami z minulého roka v tomto období. Klesli aj hodnoty CO2, a to približne o 5 až 10 %.
Medzičasom sa v mediálnom priestore objavila aj ďalšia súvislosť. Vzťah vírusu a kvality ovzdušia možno charakterizovať ako v istom zmysle ambivalentný. Na jednej strane vďaka prijatým opatreniam ubúda znečistenie, na strane druhej sa vedci domnievajú, že práve znečistenie zhoršuje priebeh súčasnej pandémie. Zatiaľ síce vedecká obec nedisponuje dostatočným množstvom dát, no jedno je isté. Samotné toxické ovzdušie spôsobuje vážne ochorenie dýchacieho ústrojenstva či srdca a je zodpovedné za zhruba 8 miliónov predčasných úmrtí ročne! Ak sú v súčasnosti rizikoví najmä pacienti, ktorí trpia respiračnými ochoreniami, je spomínaná súvislosť viac než pravdepodobná. Navyše, existujú štúdie dokazujúce priamu súvislosť medzi priebehom SARS (ktorý mal na svedomí tiež koronavírus) a kvalitou ovzdušia. U pacientov žijúcich na miestach s vysokou mierou znečistenia bola pravdepodobnosť úmrtia 2 krát vyššia, než u pacientov z oblastí so zdravším ovzduším.
Podľa odborníkov z rôznych vedných disciplín je preto potrebné si uvedomiť, že boj proti súčasnej aj možným budúcim pandémiám je tiež bojom za lepšiu kvalitu ovzdušia, pôdy a vody. Čistejší vzduch by podľa vedcov zo Stanfordskej Univerzity mohol zabrániť až 1400 predčasným úmrtiam u detí do 5 rokov a až 51 700 predčasným úmrtiam u ľudí nad 70 rokov.
Vráťme sa späť k základnej otázke týkajúcej sa vzťahu súčasnej pandémie a kvality ovzdušia – „Čo po- tom?“
Nuž, aktuálne názory sa rôznia. Stále je v hre hypotéza, podľa ktorej doterajšie spomalenie života ako takého povedie k celkovému zníženiu emisií za tento rok. Podľa predpovede z Kolumbijskej Univerzity by sme v máji mohli zaznamenať najnižší nárast množstva CO2 na severnej pologuli od roku 2009, či dokonca ako kedykoľvek predtým. Všetko však bude závisieť od dvoch vecí.
Po prvé, ako dlho ešte pandémia, s ňou spojené opatrenia a spomalenie ekonomiky potrvajú. Ak bude trvať ďalšie tri až štyri mesiace, dôjde k celkovej redukcii emisií a skleníkových plynov za tento rok.
Druhým, omnoho podstatnejším faktorom bude spôsob, akým vlády jednotlivých krajín, a predovšetkým Číny, pristúpia k obnove ekonomiky po tom, čo pandémia ustúpi.
Po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 bolo výsledkom revitalizácie ekonomickej sféry to, čo by sme mohli nazvať emisný jojo efekt. Globálne šlo o ich 5 % navýšenie. V prípade Činy viedla vládna finančná injekcia do hospodárskeho sektora v hodnote 586 miliárd dolárov k takzvanej „airpocalypse“ – apokalypse ovzdušia. V roku 2013 bol v Hongkongu nameraný index kvality ovzdušia, ktorý až 28 krát prevýšil limit pre zdravie neškodného obsahu polutantov v ovzduší, stanovený Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Do značnej miery sa o tento stav zaslúžila najmä spotreba fosílnych palív v priemyselných odvetviach. Nie je vylúčené, že nás aj tento krát čaká podobný scenár. V čase globálnej klimatickej krízy, to však môže mať skutočne katastrofálne následky.
Samozrejme, to ako sa bude odvíjať ekonomická obnova závisí predovšetkým na rozhodnutiach vlád a investorov. Faktom však je, že už máme dostupné riešenia a alternatívy, ku ktorým by sme sa práve v takýchto časoch mohli obrátiť. Namieriť finančné zdroje smerom k obnoviteľnosti a trvalej udržateľnosti. Cesty sú, len je potrebné sa po nich vydať. To však platí nielen v prípade vládnych a legislatívnych rozhodnutí, ale celkom rovnako aj v prípade tých individuálnych. Súčasná situácia sa týka nás všetkých. Vyžaduje si sebareflexiu každého jedného z nás. Kto skutočne sme, čo skutočne potrebujeme a kam chceme smerovať? Dnes už nejde len o prežitie pandémie, ale o prežitie nášho a všetkých, rovnocenných druhov, ktoré tu ešte s nami ostali.
Zdroj:
www.bbc.com
www.edition.cnn.com
www.edition.cnn.com
www.theguardian.com
www.fortune.com
www.politico.eu
Titulné foto:
Wallpaperflare
