Čína premieňa Etiópiu na obrovskú textilnú továreň v duchu fast fashion produkcie. Ak ho skôr neprekazí občianska vojna, pôjde o outsourcingový fast fashion projekt v hodnote 10 biliónov dolárov.
Priemyselný park Hawassa Industrial Park otvorili v máji minulého roku a len 6 mesiacov neskôr v ňom pracovalo 1400 miestnych obyvateľov. Ambíciou projektu, je zamestnať 20 000 Etiópčanov do roku 2019. Možno by to bola celkom dobrá správa, keby sme ostali slepí voči ďalším okolnostiam, za ktorých sa tento projekt fast fashion realizuje.
Hawassa Industrial Park vyrástol na skromných etiópskych farmárskych políčkach za 24 mesiacov. Stalo sa tak aj vďaka podpore etiópskej vlády, ktorá je projektu veľmi naklonená a poskytla dostatok pracovnej sily na 24 hodín denne. Čínska vláda zas do realizácie zapojila štátnych konštruktérov a poskytla Etiópii 56 identických kovových prístreškov o veľkosti hangáru, v hodnote 250 miliónov dolárov. Prístrešky sú prispôsobené na textilnú produkciu, ktorá v nich prebieha.
Zamestnané sú tu zväčša ženy, ktoré do továrne pricestovali z blízkych aj vzdialených dedín, aby mohli pracovať za priemernú mesačnú mzdu v hodnote 25 dolárov. Po príchode prešli všetky skúškou šikovnosti a podľa toho, ako v nej obstáli, boli rozdelené do troch skupín. Nadané jednotky šijú na strojoch. Menej šikovné dvojky a trojky majú na starosti skladanie a balenie do škatúľ a vytieranie podlahy.
Etiópia sa vďaka tomuto úžasnému parku stáva prvým a zároveň posledným článkom textilného kolosu, zameraného na produkciu fast fashion. V porovnaní s Čínou a Srí Lankou, ktoré boli donedávna rajom lacnej pracovnej sily a daňových výhod, je Etiópia ešte lacnejšia. Priestor na realizáciu tu hľadajú aj menej solventné značky oblečenia, ktoré sa dobre predávajú v hypermarketoch a nákupných parkoch, určených pre väčšinového zákazníka. Tým, ktorí sem prenesú svoju výrobu, bude na 5 rokov odpustená daň z príjmu a budú oslobodení od ďalších poplatkov, súvisiacich s importom kapitálu a dovozom konštrukčného materiálu. Značky o takýto druh obchodu majú zjavne záujem. Asi aj preto vznikli v krajine od roku 2014 už 4 textilné parky podobné parku Hawassa. Do roku 2020 by ich malo byť celkom 12.
Majoritné etnikum v Etiópii je etnikum Oromo. Od roku 2015 sa jeho členovia búria a masovo verejne protestujú proti pomerom v krajine. Jedna z výhrad, ktorú voči autokratickej vláde vznášajú, sa týka práve spôsobu, akým zaberá pôdu miestnym farmárom, v mene štátneho záujmu. Za políčka dostanú farmári takmer vždy podstatne menej peňazí, než im je pôvodne sľúbené. O ďalších zábezpekách, ako je napríklad práca v továrni pre členov rodiny nehovoriac.
Parlament do posledného kresla ovláda strana EPRDF (the Ethiopian People’s Revolutionary Democratic), ktorá reprezentuje a rozhoduje za viac ako 70 etnických skupín, žijúcich v krajine. Strana EPRDF je pritom zložená z členov etnika Tigray, ktoré má v Etiópii len 6 percentné zastúpenie. V priebehu niekoľkých rokov občianskych nepokojov umreli stovky ľudí zo skupiny Oromo, boli vypálené viaceré továrne a uväznení mnohí disidenti.
V polovici februára urobila etiópska vláda srdečné a z hľadiska rozvíjajúceho sa obchodu, nepochybne, strategické gesto. Z väzenia prepustila stovky zajatcov Oromo a z funkcie odstúpil aj samotný premiér, Hailemariam Desalegn. V štátnej televízii sa s krajanmi rozlúčil slovami o reformách, ktoré povedú k mierovejšiemu a demokratickejšiemu stavu.
Etiópske ženy sú z práce celkom vyčerpané, bolia ich celé telá, majú len pol hodiny na obed a aj cez to všetko, nedokážu splniť normy. Skrátka, nie sú zvyknuté na takúto záťaž ani pripravené na nároky a disciplínu priemyselnej výroby. Na rozdiel od žien v Číne alebo na Srí Lanke. Jednou zo skutočností, ktorú je potrebné v tejto súvislosti zohľadniť je tá, že Etiópia nebola nikdy kolonizovaná. To znamená, že sa v nej doteraz dostatočne nerozšíril model západnej priemyselnej efektívnosti.
.jpg)
Miestni zamestnávatelia na jednej strane čelia problémom s osobnou hygienou, starostlivosťou a disciplínou. No na strane druhej, väčšina zamestnancov nie je ani primerane vyškolená, ani nedosahuje potrebnú kvalifikáciu.
O tom, aká je skutočná cena lacného oblečenia z produkcie fast fashion sme už na našej stránke hovorili. Minulý rok sa vytvorila koalícia 9 organizácii, vrátane Human Rights Watch (HRW) a Clean Clothes Campaing, ktorá vyzvala 72 korporácii, aby podpísali „sľub transparentnosti“. Ten ich zaväzuje k uverejneniu mien a adries spoločností, ktoré pre ne šijú oblečenie. 17 z nich, medzi nimi aj Nike, Patagonia a Levi Strauss, podpísali sľub bez výhrad. Mnohé ďalšie súhlasili, že budú transparentné len do určitej miery. Priemyselný park Hawassa šije pre viaceré z nich. Dohľad nad dodržiavaním práv je však v Etiópii značne komplikovaný. Organizácia HRW tu nemá ani jedinú kanceláriu. Podľa zákona z roku 2009 tu takáto a podobné zahraničné organizácie môžu zasahovať len v prípade, ak 90 percent ich príjmov tvoria príjmy z krajiny.
Je otázkou času, aký bude reálny vplyv outsourcingu textilného priemyslu do afrických krajín ako je Etiópia. Jedni ho totiž vidia ako prínosný, z hľadiska napredovania, rozvoja krajiny a zvýšenia životnej úrovne jej občanov. Iní zas takéto počínanie kritizujú ako zakladanie novodobého otroctva, podceňovania hodnoty ľudskej práce a rozširovania nekalých obchodných a politických praktík. A odlišne sa na tento fenomén pozerajú aj samotní obyvatelia krajiny a zamestnanci priemyselných parkov. Je však tiež na nás, obyvateľoch rozvinutejších krajín, ako sa k tomu postavíme. Napokon, oblečenie z Etiópie sa šije do veľkej miery práve pre nás.
Zdroj:
www.bloomberg.com
Titulné foto:
Pxhere.com
